Životopis

Absolvovala štúdium hudobnej vedy a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957), PhDr. (1983).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala od roku 1957 až do odchodu do dôchodku v roku 1994. Ako členka redakcie symfonickej, opernej a komornej hudby sa podpísala ako autorka i ako redaktorka pod množstvo relácií z tejto oblasti, spolupracovala s mnohými významnými hudobnými tvorcami, interpretmi a hudobnými vedcami a kritikmi, príťažlivými formami prezentovala ich tvorbu. Ohlas u poslucháčov mali aj jej kvízové relácie. Tridsať dva rokov autorsky pripravovala reláciu Dialógy s hudbou (1970 – 2002), ďalej hudobno-slovný cyklus Nestori slovenskej národnej hudby.

Aj po odchode do dôchodku naďalej pravidelne spolupracovala so Slovenským rozhlasom až do roku 2002.

Jej relácie často získavali ceny v interných súťažiach ako Rozhlasová žatva – 1. cena za reláciu Čas života a čas hudby – dialóg s Iljom Zelienkom o hudbe, živote a inšpirácii (1980), 1. cena za reláciu Béla Bartók a hudba (1981), 1. cena za reláciu: Videné hudbou – s jubilujúcim skladateľom Iljom Zeljenkom o problémoch i nádejách človeka v dnešnom svete (1993). V celoštátnej Žatve Československého rozhlasu získala dvakrát tretiu cenu (1989, 1990). Za reláciu Čas života a čas hudby získala v medzinárodnej rozhlasovej súťaži Prix musical de Radio Brno 2. cenu.

Muzikologička a hudobná publicistka Terézia Ursínová pri príležitosti 60. narodenín Zdenky Bernátovej takto charakterizovala jej rozhlasovú prácu: „Dokázala si vybudovať široký okruh externistov, z nich niektorí sa stali jej dlhodobými partnermi pri vytváraní dlhodobých cyklov. Málokomu sa podarilo zaktivizovať širšie poslucháčske vrstvy ako Z. Bernátovej kvízovými hudobnými reláciami, ktoré ,prerazili´ aj na najpočúvanejší I. vysielací okruh. Jej hudobno-slovné relácie prežili roky, nestratili sa z éteru, ba zažili aj svoje reprízy. I to svedčí o tom, že Zdenka Bernátová vyvíjala úsilie zvlášť na také vybavenie relácie (či už ako autorka alebo redaktorka), ktoré nepodlieha zmenám názorových platforiem a ide po vecnosti i preverení hodnôt.“

Za prácu bola ocenená ako Vzorný pracovník Československého rozhlasu (1981) a Vzorný pracovník kultúry (1986).

Recenzie a odborné články publikovala v časopise Hudobný život.