Počas druhej svetovej vojny bol odvlečený na nútené práce do Rakúska.

Absolvoval Vyššiu priemyselnú školu v Banskej Bystrici (1947), pôvodne technický úradník v Podbrezovej.

V Československom rozhlase pracoval v rokoch 1950 – 1971, keď musel z politických dôvodov odísť. Najprv pôsobil v bratislavskom štúdiu (1950 – 1955). V roku 1955 bol poverený založiť krajové štúdio, od roku 1959 bol zástupca riaditeľa krajového štúdia Banská Bystrica, na poradách v Bratislave sa snažil získať vždy minutáž pre banskobystrické štúdio, od roku 1963 programový námestník riaditeľa štúdia. Zaslúžil sa o pridelenie vlastnej rozhlasovej budovy a jej vybavenie. Bol pri vzniku relácií Sobotník a Rádiovíkend. Zúčastnil sa na protiokupačnom vysielaní banskobystrického rozhlasu v auguste 1968.

Po prepustení z rozhlasu v roku 1971 pracoval ako organizačný pracovník Telovýchovnej jednoty Partizán v Banskej Bystrici, po roku 1989 externe spolupracoval s rozhlasom.

Za vysielanie počas augusta 1968 dostal od primátora Banskej Bystrice Cenu mesta in memoriam v roku 2019.