História

Viera Antošková

ANTOŠKOVÁ, Viera, Mgr.

televízna redaktorka a hlásateľka

Dátum narodenia: 12.2.1953, Žiar, okres Liptovský Mikuláš


Životopis

Zo Žiaru sa spolu s rodičmi čoskoro presťahovala do Klobušíc v okrese Ilava. Jej otec tam bol riaditeľom poľnohospodárskej majstrovskej školy. Žili v kaštieli, pôvodnom letnom sídle rodiny Esterházyovcov, obklopenom nádherným parkom, v ktorom bola umiestnená škola. Romantické prostredie detstva významne poznamenalo jej život.

Nemala ani 12 rokov, keď 5. januára 1965 zomrel jej otec. Detstvo prežila s matkou a po maturite odišla študovať kombináciu slovenský jazyk a estetickú výchovu na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského do Bratislavy.

Po promócii však nepokračovala v pedagogickej dráhe, pretože estetická výchova sa v tej dobe prestala na školách vyučovať. Zamestnala sa ako jazyková korektorka a redaktorka vo vydavateľstve Pravda.

Po polroku jej známa navrhla, aby sa skúsila prihlásiť do Slovenskej televízie, ktorá v tej dobe hľadala nových zamestnancov. Nastúpila do Hlavnej redakcie programu Československej televízie Bratislava, kde jej šéfredaktor ponúkol miesto v oddelení skladby programu. Zároveň jej navrhol, aby absolvovala aj kamerové skúšky. Tie dopadli nad spokojnosť vedenia redakcie, ktoré takto – okrem redaktorky – získalo aj perspektívnu hlásateľku. Na hlásateľskom poste potom pôsobila externe plných 15 rokov, pričom jej hlavným pracovným pomerom bola redaktorská profesia.


Prvé zahlásenie

Po troch, štyroch mesiacoch ju zaradili do rannej služby programových hlásateliek. Sadla si do hlásateľne, pozrela sa do oka kamery, povedala svoje prvé slová... . Pomohlo jej, že predtým sa intenzívne pripravovala, študovala programové plány, učila sa narábať s textom, po večeroch sedávala na vysielacom pracovisku a sledovala prácu svojich budúcich kolegýň, už skúsených. Všímala si aj činnosť maskérok, režisérov, strihačov, technikov, všetkých, zodpovedných za konečný výsledok. Bola to zvláštna a poučná skúsenosť, diametrálne odlišná od tej redakčnej. Vďaka nej sa dostala do sveta zaujímavých ľudí, s ktorými by sa - nebyť šance robiť prácu televíznej hlásateľky - nikdy takto blízko nestretla. Samozrejme, s jej pravidelným objavovaním sa na obrazovke, prišla aj popularita. Tá povestná veta Vás odniekiaľ poznám, bola tým pozitívnym mostíkom vzájomnej komunikácie.

A čo jej táto profesia vzala? Možno čas, pretože veľa ho trávila v priestoroch televízie. Cez deň ako redaktorka, večer ako televízna hlásateľka. A deficit spánku...


Súkromie

Rada sa túla po prírode so psíkom, bicykluje, kedysi chodila na vysokohorské túry po Roháčoch a Vysokých Tatrách, dnes po okolí Bratislavy. Miluje slobodu v tom najčistejšom zmysle.

Po skončení práce v televízii zostala verná svojej pôvodnej profesii redaktorky. Stále pracuje so slovom. Číta komentáre, písala scenáre pre televíznu reláciu spolupracovala s Rádiom Expres. Dva roky dokonca naplno využívala poznatky zo svojho pôvodného študijného zamerania, lebo vyučovala estetickú výchovu.