Životopis

Vyrastal v Beckove, odkiaľ sa rodina po desiatich rokoch presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Od malička, ovplyvnený Karolom Polákom a Lubošom Pecháčkom, túžil stať sa televíznym športovým komentátorom ako oni. Po absolvovaní novomestského gymnázia (1969 – 1973), ktoré sa v roku 1971 stalo pridruženou školou UNESCO, preto začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1973-1977), PhDr.( 1982).

Rozhlasové začiatky

Počas posledného roku vysokoškolského štúdia sa stal štipendistom vtedajšieho Československého rozhlasu a po skončení vysokej školy nastúpil v auguste 1977 do redakcie Západoslovenského krajového vysielania ako redaktor, kde sa venoval širokému diapazónu tém - od športu cez kultúru až po ekonomiku a priemysel. V r.1980 sa stal moderátorom populárnej relácie Dobré ráno a o dva roky neskôr vedúcim redaktorom relácie Horizonty. Ako jeden z prvých začal so živým vysielaním za účasti „obyčajných“ poslucháčov, ktorí posielali do rozhlasu svoje príbehy a autori tých najzaujímavejších boli pozvaní do štúdia. V roku 1987 sa stal zástupcom šéfredaktora vtedajšej Hlavnej redakcie propagandy. V roku 1990 sa vrátil do Západoslovenského krajového vysielania a absolvoval 6 týždňovú stáž v BBC zameranú na regionálne vysielanie v rozhlase a televízii (1991). Keď sa v roku 1992 naskytla možnosť dostať do športovej redakcie rozhlasu, úspešne sa zúčastnil na konkurze. V pozícii rozhlasového reportéra absolvoval svoje prvé olympijské hry, v Lillehammeri 1994, a svoje premiérové majstrovstvá sveta v hokeji – v Nemecku v r.1993. Hokej sa stal hlavným športom, ktorému sa novinársky venoval. Popri zamestnaní zastával takmer dva roky funkciu hovorcu Slovenského zväzu ľadového hokeja a v rokoch 1994 a 1995 bol šéfom tlačových stredísk MS „C“ a MS „B“ v hokeji, ktoré organizovalo Slovensko.

Splnený detský sen

V roku 1995 si splnil svoj detský sen a stal sa televíznym športovým komentátorom, keď z rozhlasu prestúpil do Hlavnej redakcie športu a motorizmu Slovenskej televízie. Venoval sa predovšetkým hokeju a komentoval priame prenosy z domácej ligy i medzinárodných turnajov. Okrem toho pokrýval i ďalšie športy, najmä kanoistiku, vodný slalom, i športovú streľbu. Vďaka tomu mal šťastie, že mohol komentovať historické úspechy, ktoré slovenský šport dosiahol práve v týchto odvetviach: v Atlante OH 1996 to bola prvá olympijská zlatá medaila pre samostatnú Slovenskú republiku, ktorú získal vodný slalomár Michal Martikán, či zisk historicky prvého titulu majstrov sveta pre slovenských hokejistov v roku 2002.

Zažil atmosféru olympijských hier

Počas svojej kariéry komentátora, moderátora a redaktora sa zúčastnil na troch zimných a štyroch letných olympijských hrách, na 15 MS v hokeji, na premiérovom Svetovom pohári v hokeji 1996 a na desiatkach európskych šampionátov a medzinárodných podujatí v kanoistike, vo vodnom slalome, v plávaní, vo vodnom póle a v športovej streľbe. Nadviazal veľmi dobré vzťahy s Medzinárodnou hokejovou federáciou (IIHF). V roku 2008 vytvoril pre ňu oficiálny dokument k 100.výročiu jej založenia, ktorý z jeho iniciatívy IIHF zverila Slovenskej televízii. V roku 2011 bola na jeho návrh STV prvou televíziou, ktorá uskutočnila priamy prenos zo slávnostného uvádzania nových členov Siene slávy IIHF počas MS v Bratislave. Odvtedy sa datuje i jeho každoročná autorská účasť na príprave vizuálneho obsahu - portrétov ocenených laureátov -- pre toto inauguračné podujatie IIHF.

Intendant Trojky

V roku 2008, po návrate z OH v Pekingu, sa stal intendantom nového športového okruhu STV, Trojky. Zasadil sa o výrazné rozšírenie portfólia vysielaného programu aj o športy, ktorým sa dovtedy nedostávalo toľko priestoru, ako futbalu či hokeju: išlo najmä o pravidelné prenosy z palubovkových športov, stolného tenisu, gymnastiky, atletiky, cyklistiky, tenisu a z vodných športov. Podieľal sa na tom, že vtedy mala Slovenská televízia výsadné postavenie na slovenskom športovom televíznom trhu: vysielala všetky domáce i svetové a európske podujatia v najpopulárnejších a najrozšírenejších športoch, vrátane MS a ME vo futbale, Ligy majstrov UEFA a MS v hokeji. Popri riadiacej práci sa venoval aj tvorivej činnosti: je napríklad autorom 8-dielneho seriálu dokumentov o histórii slovenského ľadového hokeja Hokejová 80 a štvordielneho Keď na Slovensku vládol hokej (retrospektívny pohľad na majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnili na území Slovenska v r.1959, 1992, 1994 a 1995).

V športovom archíve

Po zrušení Trojky a prepustení z RTVS sa v decembri 2011 stal programovým manažérom v športovej televízii DIGI Sport, v ktorej sa takisto snažil obohatiť jej pôvodné futbalovo-hokejové nastavenie aj o ďalšie športy. Pôsobil v nej až do odchodu do dôchodku v r.2017. V roku 2018 sa opäť vrátil do RTVS ako športový archivár na polovičný úväzok a v tejto pozícii pracoval do leta 2024. Výrazne sa zaslúžil o digitalizáciu najvzácnejšieho archívneho fondu i o jeho doplnenie o záznamy veľkých úspechov slovenského športu, ktoré v archíve STVR dovtedy chýbali – napríklad víťazný zápas futbalistov bratislavského Slovana vo finále PVP 1969. Vo verejnoprávnej televízii a rozhlase prežil – s nútenou prestávkou – 40 rokov.

Iniciátor a spoluautor internetového projektu o histórii STVR

V roku 2019 bol spolu s Jánom Bábikom iniciátorom internetového projektu STVR, ktorý mapuje históriu a najväčšie osobnosti našej verejnoprávnej inštitúcie. Obaja sú aj autormi množstva hesiel, ktoré sú na webe STVR v rámci projektu zverejnené. V spolupráci s rôznymi športovými subjektmi na Slovensku začal realizovať obdobné audiovizuálne projekty v podobe tzv. virtuálnych siení slávy, ktoré predstavujú históriu a najvýznamnejšie úspechy a postavy slovenského športu. Najväčším počinom tohto druhu je virtuálna Sieň slávy slovenských olympionikov, za ktorej realizáciu i za dlhoročné významné žurnalistické pôsobenie mu Slovenský olympijský a športový výbor udelil v r.2022 svoje výročné ocenenie -- Cenu Mira Procházku.

Dokumentárna tvorba

Stano Štefánik nakrútil vo vlastnej produkcii aj niekoľko dokumentárnych filmov z inej, ako športovej tematiky: Enem pro nás a naše dítky (o Skalici a Skaličanoch), Beckov – na hrade a v podhradí (o ľuďoch z obce spod slávneho hradu), Krásna Ves -- perla Podhoria (pohľad na rázovitú dedinku v Strážovských vrchoch), Ako chutí muzika (o ľudovej hudbe Heskovcov a Art Music Orchestra z Červeníka).