Životopis

Vyštudoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici (1931) a kompozíciu (Alexander Moyzes) a hru na klavíri (Eugen Suchoň) na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave (1937). Vzdelanie si doplnil aj štúdiom kompozície (Joseph Marx) na Hochschule für Musik vo Viedni (1944).
Pôvodne učiteľ na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. Štátnom konzervatóriu (1931 – 1952).

Rozhlasový pracovník

Zároveň od roku 1940 pracoval aj v Slovenskom, resp. Československom rozhlase, z toho ako hudobný režisér (1940 – 1945), vedúci oddelenia komornej hudby, resp. zástupca hudobného odboru (1945 – 1948). Práca v rozhlase výrazne vplývala na žánrové zameranie väčšiny jeho hudobnej tvorby. Bola to vážnejšie zameraná komorná a piesňová tvorba, scénická i rozhlasová tvorba, ale najmä úprava folklóru pre zbory a montáže ľudových piesní.

Upravoval ľudové piesne: V spevavej doline, Piesne o víne, Piesne záhoráckych mládencov. Komponoval scénickú hudbu k rozhlasovým hrám (Pavol Országh Hviezdoslav: Agar, 1939, Georg Büchner: Dantonova smrť, 1940).

Pôsobil aj ako vedúci hudobného oddelenia Povereníctva školstva a osvety (1951 – 1953), riaditeľ SĽUK-u (1954 – 1956) a šéf Opery SND (1956 – 1963).
Autor hudby ku krátkym a dokumentárnym filmom i k celovečerným filmom (Varúj...! 1946, Posledná bosorka, 1957, Zemianska česť, 1957, Dáždnik sv. Petra, 1958).

Bol vedúcim tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov (1949 – 1954).
Vyznamenaný Za zásluhu o výstavbu (1962) a Cenou Jána Levoslava Bellu in memoriam (1963).

Jeden z prvých autorov slovenského baletu Rytierska balada (1960).
Režisér C. Kováč o ňom nakrútil dokumentárny film Šimon Jurovský (1982).