Životopis

Absolvoval Elektrotechnickú fakultu na Vysokom učení technickom v Brne (1933).
Aj keď sa stal prvým slovenským inžinierom slaboprúdovej elektrotechniky, pol roka po skončení štúdia nemohol nájsť na Slovensku prácu.
Zamestnal sa napokon v bratislavskej pobočke Radiojournalu, kde zastával funkciu operátora vysielacej techniky (1934 – 1936), neskôr pracoval v ústredí Radiojournalu v Prahe, kde sa stal neskôr vedúcim oddelenia zvukového záznamu. V roku 1938 ho preložili do Radiojournalu v Prešove, kde vykonával funkciu technického správcu. Po rozbití Československa a odpojení Českého rozhlasu od Slovenského v roku 1939 obnovoval signál presného času, ktorý sa dovtedy prijímal z pražskej hvezdárne.

Práca v Slobodnom slovenskom vysielači

Pred vypuknutím Slovenského národného povstania pripravoval a inštaloval rozhlasové štúdio v Banskej Bystrici s technikom Samuelom Hruškovicom.
Na premiestnenie technického zariadenia z Prešova do Banskej Bystrice neskôr po rokoch spomínal: „V tejto napätej situácii, keď sa už blížil front na východe, predstavení mesta a armády boli medzi nimi i dokonca generál Malár, ktorí poradili úradom a iným inštitúciám, poradili, aby sa presťahovali so svojou činnosťou ďalej na tzv. pokojnejší a bezpečnejší západ. Vtedy a po mojom návrhu ma Prídavok poslal hľadať vhodnejšie miestnosti pre prípad evakuácie, a to do Bystrice. Všetko je už známe, to je, že sme sa usadili v Evanjelickom spolku a potom zase v šatni na javisku. Keď sme začiatkom augusta 1944 preniesli časť zariadenia, nečakane ho použili povstalci za vedenia redaktora Gaba Rapoša a to bolo to štúdium Slobodného slovenského vysielača.“

Počas SNP pracoval ako technik Slobodného slovenského vysielača, zabezpečil odvysielanie Proklamácie k slovenským vojakom, ktorú prečítal profesor Ladislav Sára 30. 8. 1944, a zaznamenal ju na želatínovú platňu.

Obnova zničených rozhlasových zariadení

Od apríla do júna 1945 pracoval na vysielači Slovenskej národnej rady v Košiciach. 1. 10. 1945 bol vymenovaný za technického riaditeľa Slovenského rozhlasu, významne sa podieľal na obnove technického zariadenia v bratislavskom rozhlase, ktoré pri ústupe poškodili Nemci, neskôr prešiel do Československého rozhlasu v Košiciach (1947 – 1954).

Vysokoškolský pedagóg

Potom pôsobil ako odborný asistent na Katedre elektrotechniky Banskej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach, neskôr pracoval ako inžinier I. stupňa a samostatný odborný pracovník na Katedre fyziky VŠT a na Katedre experimentálnej fyziky UPJŠ v Košiciach. Od roku 1971 bol v dôchodku.

Spolupracoval na výstavbe Hvezdárne na Skalnatom plese a vytvoril niekoľko modelov patentov Jozefa Murgaša pre Technické múzeum v Košiciach a v Tajove.
Publikoval odborné články o televíznej technike, bol autorom niekoľkých patentov, ku ktorým patril aj nový spôsob diferenciálneho kľúčovania telegrafných vysielačov.