Životopis

Absolvoval štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1962).

Najprv bol redaktor v týždenníku Kultúrny život (1964 – 1965).

V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1965 – 1971 ako redaktor v Literárnej redakcii. Pripravoval cyklickú reláciu Slovenská revue, v ktorej pozýval k mikrofónu významných slovenských spisovateľov a literárnych vedcov (Alfonz Bednár, Vlado Bednár, Dominik Tatarka, Anton Hykisch, Milan Hamada, Jozef Bob, Jozef Bžoch, Vladimír Petrík, Štefan Drug, Pavol Števček). V relácii vysielal aj verše popredných slovenských básnikov a prózy slovenských prozaikov. Prinášal aj ukážky z predstavení vtedajších divadelných hier a predstavoval mladých hercov a hudobníkov. Venoval pozornosť aj výtvarnému umeniu a jeho tvorcom.

Po odchode z rozhlasu bol scenárista a dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe (1972 – 1990). V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, potom pracovník Národného literárneho centra, Národného osvetového centra, bol umeleckým riaditeľom mediálnej spoločnosti Trigon Production.

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej literatúry, napísal vyše dvadsať prozaických kníh, románov, zbierok poviedok a noviel. Debutoval novelou Popoludnie na terase (1963, získal za ňu cenu Ivana Kraska), o rok neskôr mu vyšla novela Urob mi more (1964). Jeho prvým románom bolo Zdesenie (1965), nasledovali novely Váhy (1966) a Putovanie k nehybnosti (1967). Za knihu poviedok Menuet (1967) získal Cenu vydavateľstva Smena.

Jeho najvýznamnejší román Tisícročná včela (1979) bol sfilmovaný. Jeho voľným pokračovaním bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Je autorom mnohých ďalších románov Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí (2000), Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka (2002), Samochod srdca (2008), Kvet na šachovnici (2010, získal zaň Cenu slovenského centra PEN) a Vikomt sa vracia z flámu (2013).

Napísal šesť rozhlasových hier Splynutie (1968), Kráľovstvo Chimenéza (1970), Skrývačka (1972), Omyl (1973), Hlboko v zeleni a Červený spln (obe 1974). Rozhlas často vysielal jeho poviedky a novely, pripravoval čítania na pokračovanie z jeho románov, neraz ešte pred knižným vydaním, a dramatizácie a rozhlasové úpravy jeho próz.

Podľa jeho scenárov boli nakrútené celovečerné a televízne filmy Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974), Pacho, hybský zbojník (1976), Sneh pod nohami (1978), Tisícročná včela (1983).

Jeho romány, novely a výbery z poviedok vyšli v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine i češtine.

Za svoje literárne diela získal mnohé ocenenia.
Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy (2000), získal Cenu Ivana Kraska za debut (1963), Cenu Lea Danihelsa (1998), Cenu ministra kultúry SR za literatúru za rok (2009), Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo (2014).