Životopis

V Československom rozhlase sa zamestnal ešte pred štúdiom na vysokej školy v roku 1979 ako zvukár vo Výrobe aktuálnych programov. Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (1985, Ing.).

Práca zvukového majstra

Od roku 1985 pracuje v Československom, resp. Slovenskom rozhlase ako zvukový majster slovesnoumeleckej tvorby. Od jednoduchých foriem, ako boli chvíľky poézie a monologické čítania próz, sa postupne prepracovával k náročnejším slovesným pásmam, fíčrom, až k rozhlasovým hrám. Postupne sa vypracoval na špičkového rozhlasového zvukového majstra. Bol priekopníkom v presadzovaní a využívaní moderných technológií vo zvukovej realizácii. Jeho zásluhou bol v Slovenskom rozhlase jeden z prvých digitálnych editačných audiosoftvérov v republike. Okrem samotnej práce majstra zvuku vyše dvadsať rokov pracuje ako tímlíder majstrov zvuku, čo okrem organizačnej práce s ľuďmi znamená aj zastrešenie technologického rozvoja a fungovania činoherných réžii.

Práca zvukového majstra je tvorivá, od nahrávky prvej slabiky v sterilnom prostredí štúdia, cez modelovanie jednotlivých zvukových prostredí v ponímaní scénografie a akcentovanie situácií a významov s použitím rozmanitých akustických prostriedkov. Nikdy sa však nenechal prevalcovať možnosťami technológií na samoúčelné zvukové exhibície. Alfou a omegou bol preňho vždy zmysel diela.

Zvukový majster významných rozhlasových relácií

Počas 40 ročnej rozhlasovej práce spolupracoval s významnými režisérmi a podieľal sa na realizácii celého radu významných a oceňovaných relácií. Okrem množstva rozhlasových hier pre vysielanie zaznamenal vyše päťdesiat predstavení Radošinského naivného divadla, od začiatku do konca bol dvorným zvukárom legendárneho rozhlasového zábavníka Apropos, ktorý autorsky a dramaturgicky tvorili také osobnosti ako Stano Radič a Jaro Filip. Pripravoval reláciu Pavla Danišoviča Dvojbodky s Milanom Lasicom, po jeho smrti s Martinom Hubom. Z režisérov najčastejšie spolupracoval s Ivanom Predmerským, Robom Horňákom, Jarom Rihákom, Táňou Tadlánkovou, Lacom Keratom. Spomedzi autorov rozhlasových textov jeho obľúbenými boli Elena Antalová, Zuzana Uličianska a Ján Uličiansky.

Ocenenia za tvorbu

Nahrával najvýpravnejšie tituly v histórii Slovenského rozhlasu: adaptáciu Tolkienovho eposu Pán Prsteňov (2002 – 2003) a Baudolina podľa literárnej predlohy Umberta Eca. Za seriál Baudolino dostal v roku 2008 čestné uznanie za veľmi vysokú úroveň technickej realizácie na festivale Prix Italia. Hra Zuzany Uličianskej Citová zmes, na ktorej sa podieľal ako majster zvuku, bola v roku 2000 zaradená na „short list“, to znamená medzi tri najlepšie hry Medzinárodného rozhlasového a televízneho festivalu Prix Italia.

Za zvukovú realizáciu hry Vandy Kyselicovej Ikarov pád získal hlavnú cenu na Medzinárodnom festivale rozhlasových hier pre deti a mládež PRIX EX AEQUO - v kategórii hier pre mládež (2014). Nositeľ Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia (2024). Dostal aj množstvo ďalších ocenení na domácich a zahraničných festivaloch rozhlasovej tvorby – napr. v roku 1993 hlavnú cenu na Festivale rozhlasovej hry za zvukovú realizáciu rozhlasovej hry Zuzany Jánskej Rádio Labyrint.

Zvukovo pripravil rozhlasovú reklamu na Audi A4, za ktorú dostal v kategórii rozhlasový spot cenu Zlatý klinec v súťaži reklamných agentúr (1995).

Medzi jeho ďalšie významné diela patrí aj zvukové stvárnenie rozhlasových hier Ladislav Hanus: Morfeus z podsvetia (1999), Ján Uličiansky: Oriešková rozprávka (2002).