“Sme majstri sveta!”

Spočiatku nedostával komentátorské príležitosti, po ktorých veľmi túžil, ale nakoniec sa dočkal aj tejto úlohy. A to viac v hokeji ako v basketbale. Hneď prvé majstrovstvá sveta v hokeji, na ktorých komentoval, ho navždy zapísali do dejín televízneho športového vysielania na Slovensku.

Spolu s kolegom Stanislav Štefánikom komentoval goteborské finále šampionátu v roku 2002, Slovensko-Rusko. Časomer sa v tretej tretine za stavu 4:3 pre našich hokejistov sekundu pred koncom zastavil, lebo sa ešte vhadzovalo bully. Ale na Slovensku sa už oslavovalo. On však musel vydržať. Zachovať profesionalitu a na erupciu svojej radosti si počkať. Prešla sekunda a konečne si mohol zakričať. “Sme majstri sveta, sme majstri sveta! Fantasticky to znie, fantasticky sa to hovorí. Slovensko vyhralo vo finále majstrovstiev sveta nad Ruskom 4:3,”

Na svojho komentátorského kolegu si spomína Stanislav Štefánik. „V minulosti Slovenská televízia posielala na šampionáty jedného-dvoch ľudí, nie ako teraz, keď cestujú veľké štáby komentátorov, moderátorov, kameramanov, prenosových technikov.... Dokonca, kvôli úspore na ubytovaní som do Švédska letel až deň po Milošovi. Pri komentovaní sme sa striedali po piatich minútach. Spomínam si na jeho reakciu pri jednom z najdôležitejších momentov nášho semifinálového zápasu. “Páni moji klobúk dolu, Ján Lašák teraz chytil nemožné. Švédi už boli vo finále.”

„Osud rozhodol, že systém nášho vzájomného striedania pri mikrofóne mu zveril posledných päť minút finálového zápasu. “Pálfy, môže ísť dopredu, Žigo poď, vľavo má Bondru. Tyčka – gól,” kričal Miloš na celý štadión a na celé Slovensko presne sto sekúnd pred koncom.”

Naposledy v roku 2005

Po „zlatých“ majstrovstvách sveta absolvoval Miloš Kováč aj „bronzový“ šampionát v roku 2003 v Helsinkách. Potom začal mať zdravotné problémy, ktoré ho, až na niekoľko kratších medziobdobí, vyradili na rok z obvyklého pracovného procesu. Preto vynechal aj hokejové MS 2004 v Ostrave a Prahe. V lete však ešte stihol OH 2004 v Aténach, kde komentoval najmä cyklistiku a stolný tenis. Veľmi sa tešil na budúcoročný svetový šampionát hokejistov, ktorý sa konal v susednom Rakúsku. Komentoval celé majstrovstvá, vrátane finále Česko – Kanada. Kto by vtedy tušil, že to bol jeho posledný priamy prenos, o to viac, že ešte po sezóne, na celoredakčnej porade na chate v Liptovskom Jáne hral s kolegami futbal a dobre sa bavil. Choroba však nabrala prudký spád. Rovno na Nový rok 2007 jej mladý, iba 36 ročný komentátor, podľahol.