História

Martin Petrenko

PETRENKO, Martin

slovenský herec, režisér, laureát novinárskej Ceny Ľudovíta Štúra

Dátum narodenia: 19. 1. 1935, Rákoš


Životopis

Slovenský televízny režisér Martin Petrenko bol pôvodným povolaním herec. Štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave ukončil v roku 1953. Dva roky bol členom Dedinského divadla v Bratislave, až do roku 1965 pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Tam začal hrať veľké postavy, ako napríklad v hre Arthura Millera Pohľad z mosta postavu Rodolfa a v Shakespearovej hre Veselé panie z Windsoru postavu Forda a iné.

Hral na gitare, na klavíri, dobre poznal partitúry, čo zúročil pri publicistických programoch z Bratislavských hudobných slávností. Z jeho režisérskej dielne vyšlo viacero dokumentov o významných slovenských hudobníkoch, ako napríklad o Petrovi Michalicovi, Jeli Špitkovej – sólistke Viedenskej filharmónie či slávnom dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi. Umelecká cesta ho najskôr z hladovej gemerskej doliny priviedla do Tatra kabaretu, v ktorom bol členom hereckého súboru až do jeho oficiálneho zákazu výnosom Ministerstva kultúry vo februári 1970.


Televízna kariéra

V Slovenskej televízii začal Martin Petrenko pracovať súbežne najskôr na zmluvu ešte v roku 1970. Sprvu ho poverili nakrúcaním etnografického cyklu o dávnych vidieckych remeslách, ako drotárstvo, hrnčiarstvo či kováčstvo. Zamestnancom STV bol od 1. februára 1971 ako asistent réžie v redakcii filmovej tvorby. V televíznej kariére mladého tvorcu bol prínosom presun do košického štúdia STV, kde pôsobil v pozícii samostatného režiséra pri tvorbe populárneho detského programu Zlatá brána, Chvíľka poézie, ako aj pri nakrúcaní etnografických dokumentov.

Po roku sa vrátil späť do Bratislavy do Hlavnej redakcie publicistiky a dokumentaristiky na post režiséra. Bol členom štábu Víta Ilečka i Petra Balgu – vynikajúcich dramaturgov, ktorí prispeli k tvorbe slávnych festivalových filmov. Éra sa považuje za zlaté časy STV. Ďalší umelecký rast Petrenka výrazne ovplyvnila tvorba i spolupráca s najvýraznejšími vtedajšími tvorcami: Vidom Horňákom, Martinom Hollým, Jurajom Herzom či Martinom Ťapákom.

Postupne dostával ponuky režírovať aj v iných štúdiách – v Prahe, Ostrave aj v Brne. Susedstvo Bratislavy s Viedňou prinieslo príležitosť spolupráce s ORF na tvorbe cyklu relácií Na vlnách Dunaja. Jeho režijný rukopis vidieť v množstve televíznych relácií, filmoch aj v cykloch: Vtipnejší vyhráva, Sami sebe, Kto je vinný a mnohých ďalších. Jeho profesionálna aktivita a prístup čoskoro priniesli aj ocenenia i vítaný úspech.

Petrenkov film Goralská svadba (1974), v spolutvorbe s kameramanom Vladimírom Ješinom, ocenili odborníci Druhou cenou na filmovom festivale v Dubline. V práci získaval množstvo zahraničných skúseností. V Moskve nakrúcal s generálom Asmolovom, obrovskou životnou školou pre Martina Petrenka boli stretnutia s Bondarčukom aj s Grigorijom Čuchrajom.

Ako šéfredaktor Hlavnej redakcie dokumentaristiky (od 15.1.1998 do 1.12.1998) preukázal široký záber záujmov, ktorý potvrdil spoluprácou s historikom a dokumentaristom Pavlom Dvořákom na seriáli Stopy dávnej minulosti. Za krátky čas jeho šéfovania v HRD STV vzniklo mnoho dokumentárnych filmov, patriacich do Zlatého fondu Slovenskej televízie.


Keď STV bola svetová!

Medzi mimoriadne kreatívne a unikátne počiny patril pamätný telemost Boston – Bratislava. Otcom myšlienky bol tím docenta Mašuru z Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Pod organizačným vedením Petrenka dva špičkové lekárske tímy v priamom prenose riešili zložité kardiochirurgické operácie malých detí. Išlo o akútne operácie srdca bez otvorenia hrudníka, ktoré absolútne celosvetovo predbehli dobu.

Tento mimoriadne náročný telemost sledovalo vyše dvesto odborníkov z Bostonu, aby získali skúsenosti z praxe slovenských kardiochirurgov. V STV Martin Petrenko pracoval až do odchodu na dôchodok 31.12.1999.


Aktívny senior

Martin Petrenko externe vykonával prácu fotografa v redakciách Slobodný piatok, Republika, Nový deň. Fotil prezidentov aj vojnou zničenú Juhosláviu. Jeho úsilie a výsledky získali zaslúžené ocenenia: Pamätná medaila za rozvoj Českej a Slovenskej televízie, ktorú mu udelil ústredný riaditeľ Československej televízie v Prahe (1989), Strieborná medaila Výskumného ústavu lekárskej bioniky za zásluhy o rozvoj ústavu (1988), Pamätná medaila Zväzu protifašistických bojovníkov za cyklus relácií o SNP Keď išlo o všetko a Pod nami rodná zem (1989).

Na návrh Vlády SR mu Združenie slovenských novinárov udelilo Cenu Ľudovíta Štúra za televíznu tvorbu, zameranú na šírenie národných ideí a posilnenie zvrchovanosti Slovenskej republiky (2000). Do Slovenskej televízie v Mlynskej doline sa Martin Petrenko vrátil po dlhšom čase ešte raz – v roku 2009 ho Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady STV.