Životopis

Vyrastala v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach. Už od detstva mala blízko k umeniu. Pôsobila vo folklórnom súbore. Tanec, hrávanie divadla a venovanie sa cudzím jazykom boli jej priority. Štúdium na trenčianskom gymnáziu ju pripravilo na široké  spektrum budúcich možností, no skutočnú životnú dráhu našla až po presťahovaní sa do Bratislavy.
Jej cesta na obrazovku nebola priamočiara. Bola to kombinácia talentu, usilovnosti a nečakanej príležitosti, ktorá ju priviedla k jednej z najviditeľnejších pozícií v mediálnom svete. V hlavnom meste začala pracovať v Mestskej  galérii a Bratislavskej informačnej službe. Práve tam si ju všimol   pracovník televízie a ponúkol jej možnosť zúčastniť sa na konkurze na obsadenie miesta  televíznej hlásateľky. Bola to výzva, ktorú prijala– a uspela.

Práca v STV
Od 1, januára 1969 sa stala súčasťou kolektívu v Slovenskej televízii. Keď Marta Rapaičová vstúpila po prvý raz do televízneho štúdiá ešte netušila, že sa jej hlas a tvár  stanú súčasťou histórie Slovenskej televízie. Prešla jazykovým i hlasovým školením pod vedením prof. Evy Blahovej, neskôr sa zoznamovala s prácou v jednotlivých redakciách. V rokoch 1977 až 1982  externe študovala  na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v odbore teórie umenia a kultúry.  Okrem hlásateľskej profesie sa postupne stala súčasťou viacerých televíznych relácií, najmä hudobných programov, na ktorých spolupracovala s režisérom Jánom Roháčom. Diváci si ju pamätajú z legendárnej relácie Šesť plus jeden, ale aj z populárnych formátov ako Dvaja z jedného mesta, Vtipnejší vyhráva, či rôznych silvestrovských programov. Pravidelne konferovala Bratislavskú lýru, folklórne slávnosti, ako aj medzinárodné festivaly. Československú televíziu reprezentovala aj v zahraničí- vo Fínsku, Chorvátsku, Maďarsku.

Ocenenia
Za hlásateľský výkon získala v roku 1979  najvyššie televízne vyznamenanie Zlatý krokodíl. Spolu s ňou boli  ocenení rovnakým uznaním  aj zaslúžilý umelec Ctibor Filčík, člen Činohry SND za herecký výkon, Eliška Balzerová, členka Divadla na Vinohradoch v Prahe za ženský herecký výkon a  Štěpán Škorpil, redaktor Hlavnej redakcie telovýchovy a motorizmu v Prahe za komentátorský výkon.
Porota v prípade M.Rapaičovej vzala do úvahy, že  (vyberáme z textu): „...okrem práce hlásateľky, úspešne účinkovala pri významných akciách ČST – Cena Dunaja, MTV Zlatá Praha, Bratislavská Lýra, Večery ČST pri príležitostí štátneho sviatku ČSSR a ďalšie. V tej dobe uvádzala  tretí rok aj  hudobno–súťažný cyklus Našich deväť a Šesť plus jeden.“
Svojimi výkonmi patrila medzi najlepšie hlásateľky ČST v Bratislave a za dobré výsledky získala aj uznanie v súťaži „Slovenčina moja“ v roku 1977.

Odchod z televízie
Po odvolaní svojho manžela Ing. Jaroslava Hlinického, posledného predrevolučného riaditeľa Slovenskej televízie z funkcie, sa v roku 1989  rozhodla ukončiť televíznu kariéru a utiahla sa do istej anonymity.  Venovala sa  výučbe anglického jazyka  a rozšírila si svoje vzdelanie aj o pedagogiku.  Hoci sa vzdialila od  televíznych kamier, nikdy neprestala byť aktívna. Vzťah k prírode násobí vo svojej záhrade, v ktorej s vášňou pestuje ruže. Ďalšou láskou sú pre ňu knihy.  Zbiera staré porekadlá, v ktorých nachádza životnú múdrosť. Verí, že najkrajší dar, ktorý môže dať inému,  je svoj čas. A ten dáva svojmu vnukovi. Venuje sa aj charitatívnej činnosti: už roky podporuje a prispieva na občianske združenie Červený nos.