JURÍČKOVÁ, Marína, Mgr.
televízna dramaturgička a scenáristka, programová riaditeľka
Dátum narodenia: 25.3.1944, Viedeň
Životopis
Otec Maríny Juríčkovej, vynikajúci študent levočského gymnázia, sa dostal ako štipendista Nadácie princa Eugena Savojského na štúdium do Viedne. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, rodenou Rakúšankou, a tam prišla na svet aj Marína. V roku 1947 sa otec s dcérou vrátili z vojnou poničenej, vybombardovanej a vyhladovanej Viedne na Slovensko a po pármesačnej prestávke, zavinenej administratívnymi problémami, prišla za nimi aj matka.
V roku 1962 po ukončení Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach dostala M. Juríčková (vtedy Búzová) miestenku do Československej televízie (ČST) Bratislava, kde začínala ako technička obrazových korekcií, neskôr kamerová technička. V rokoch 1965 – 1970 študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia na VŠMU písala scenáre televíznych filmov. Na základe konkurzu bola v roku 1969 prijatá do vtedajšej dramaturgickej skupiny Televíznej filmovej tvorby. Jej prvým realizovaným scenárom, pod ktorý je podpísaná ako Marína Viceníková (meno jej prvého manžela), bola adaptácia poviedky Petra Kováčika Kára.
Do Slovenskej televízie priniesla ako dramaturgička v redakcii zahraničných programov množstvo kvalitných filmov a seriálov. Medzi jej najlepšie počiny patrí dramaturgia filmu Slávny pes, režiséra Petra Solana, ktorý mal byť vraj príčinou rozpustenia Televíznej filmovej tvorby. Ďalej scenár dramatizácie Jennie Gerhardtová, scenár inscenácie Hodina úsvitu, Crainquebille, Mercadet, Balada o vkladnej knižke, Obyčajný príbeh a ďalšie. Takisto dramaturgická príprava trojdielneho filmu Adam Šangala, ktorý jej odňali tesne pred realizáciou v roku, keď zanikla Televízna filmová tvorba a prešla pod Literárno-dramatické vysielanie.
Po zrušení Filmovej televíznej tvorby v roku 1971 nastalo ťažké normalizačné obdobie, kedy bola pre dramaturgiu persona non grata. Prijala ponuku pracovať v Skupine programových koncepcií. Skupina dodávala programové vízie, stratégie, koncepcie a podklady pre výstavbu televízneho strediska v Mlynskej doline. Tam sa naučila vnímať televíziu ako organický celok a stavať programové štruktúry. Napriek snahe sa do výkonnej dramaturgie nevrátila. Muselo stačiť, že smie písať scenáre. Pôsobila tam ako odborná referentka, neskôr vedúca oddelenia až do roku 1990.
Podiel na záchrane verejnoprávneho druhého programu Slovenskej televízie
Ponovembrové vedenie STV jej ponúklo funkciu vedúcej programovej skladby. V roku 1990 bola rehabilitovaná a oslovil ju vtedajší riaditeľ STV Roman Kaliský, aby prevzala vysielanie tretieho kanála STV, najprv ako pobočku OK3 ČST, a neskôr ako prvú TA3. Tento názov priniesla na poradu Marína Juríčková podľa známej detskej riekanky „napíš Tatry na tri“. TA3 zároveň v sebe skrýva aj názov Televízna anténa 3 a tiež stanica Tatry.
Stala sa šéfkou programu TA3 a postavila jeho štruktúru jednak na zahraničných programoch, ale predovšetkým na regionálnom vysielaní. Cieľom bolo vytvoriť stanicu, ktorá by nebola konkurenciou, ale doplnkom vysielania STV. Išlo o podobný program, aký dnes poznáme pod názvom ARTE.
Významnú úlohu zohrala aj pri upevňovaní verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie. V procese delenia a zániku federálnych médií a formovaní samostatných slovenských inštitúcií sa totiž objavili úvahy, že by sa druhý program Slovenskej televízie mal premeniť na súkromnú televíziu. M. Juríčková sa podieľala na vzniku a prijatí novely Zákona č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, nazvanej neskôr aj Ftáčnikovým zákonom, ktorej autorom bol vtedajší poslanec SNR Milan Ftáčnik.
Podstata novely spočívala najmä v ochrane druhého programu Slovenskej televízie (STV2) pred privatizáciou. Novela zakotvila, že STV2 zostáva verejnoprávna a nesmie sa privatizovať, posilnila status Slovenskej televízie ako verejnoprávnej inštitúcie, potvrdila, že vysielanie verejnoprávneho charakteru musí byť zabezpečené na oboch programoch STV a upravila spôsob jej riadenia, kontrolu a kompetencie Rady STV.
Počas pôsobenia vo vedúcich funkciách sa M. Juríčková zúčastňovala rôznych televíznych podujatí v Európe a vo svete. V pamäti jej utkvelo stretnutie regionálnych televízií z celého sveta vo francúzskom Albértville. Pred začiatkom zimných olympijských hier 1992 sa tam konala tzv. Video olympiáda, kde naša televízia zvíťazila s krátkym filmom Milana Ježíka Jedlo.
Zúčastnila sa aj rôznych iných podujatí, ako stretnutie regionálnych televízií CIRCOM Regional vo Walese, Medientage v Mníchove, samit o regionálnej spolupráci médií v Postupime, zasadnutie výboru pre médiá v Strassburgu, programové skríningy v Taormine, Sundsvalle, Cannes, New Yorku. K jej nezabudnuteľným zážitkom patrí aj spoločná večera s princom Albertom na televíznych trhoch v Monte Carlo.
Vizionárska programová štruktúra
Krátko po nástupe Ivana Stadtruckera do funkcie ústredného riaditeľa STV v roku 1994 bola ako šéfdramaturgička prepustená. Vzápätí nastúpila na Ministerstvo kultúry SR, kde pracovala na Zákone o vysielaní a retransmisii a pripravovala podklady pre duálne vysielanie v SR.
Po konci úradníckej vlády Jozefa Moravčíka sa po necelých dvanástich mesiacoch vrátila v tom istom roku do STV ako zástupkyňa šéfredaktorky Redakcie vysielania zo zahraničia. Ponuku od Pavla Ruska, aby nastúpila do novovznikajúcej televízie Markíza, neprijala.
V manažmente ústredného riaditeľa STV Milana Materáka bola v rokoch 1998–2002 programovou riaditeľkou. Medzi jej najväčšie úspechy patrí vytvorenie koncepcie programovej štruktúry Jednotky a Dvojky, ktorá s obmenami trvá až dodnes, čo svedčí o jej veľkom prehľade i cite pre trendy v televíznom vysielaní.
Autorka obľúbených televíznych programov
Po odchode zo Slovenskej televízie v roku 2002 externe pracovala ako prekladateľka a upravovateľka dialógov. Naďalej však spolupracovala s STVR. Autorsky sa podieľala na cykle Herecké legendy (210 častí), Návraty k hereckým legendám (76 častí), dramaturgicky na cykle Bratislavské pondelky (7 častí) a viac ako na 50 častiach cyklu GEN.sk.
Plynule ovláda nemecký, anglický, ruský a český jazyk a dohovorí sa aj francúzsky a taliansky. Medzi jej záľuby patrí cestovanie, turistika, hory, more a najviac na svete – knihy.
„Mojou snahou vždy bolo – hoci som nedosiahla väčšie úspechy na tomto poli – povzniesť vysielanie verejnoprávnej televízie nad bahno politiky. Mojím presvedčením ostáva, že pre dobré fungovanie spoločnosti je verejnoprávna mediálna služba nevyhnutná. Forma, či technické prostriedky sú nepodstatné. Treba sa starať o obsah. Neuhýbať pod tlakom ekonomiky ani politiky. Lebo televízia je a bude vždy tou atraktívnou nevestou na zneužitie. No a z tohto zápasu neslobodno zutekať.“
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
