Životopis

Študoval na učiteľskej akadémii v Bratislave, popri štúdiu vytvoril malé roly v rozhlasových hrách a v literárnych reláciách.

Pôvodne bol učiteľom na základnej škole v Smrdákoch.

V Československom rozhlase pracoval ako redaktor v rokoch 1953 – 1990, najprv bol krajovým redaktorom v Martine (1953 – 1965), zaznamenal napríklad otvorenie elektrifikovanej trate medzi Žilinou a Spišskou Novou Vsou, potom bol redaktorom Hlavnej redakcie politického vysielania, resp. Hlavnej redakcie spravodajstva v Bratislave (1965 – 1990).

Prinášal spravodajstvo zo zjazdov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska, zo zasadnutí Slovenskej národnej rady a vlády SSR, pokrýval významné udalosti vtedajšej doby – návšteva Leonida Iľjiča Brežneva na Slovensku (1978), oslavy Prvého mája, Slovenského národného povstania, manifestácie pri príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a tzv. Víťazného februára, reportoval štátne pohreby – básnika Laca Novomeského (1976), bývalého prezidenta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu (1979), priblížil aj odhalenie Pamätníka Klementa Gottwalda v Bratislave (1980).

Pripravoval rozhovory s funkcionármi Komunistickej strany Slovenska a členmi vlády Slovenskej socialistickej republiky.

Venoval sa aj kultúrnej publicistike – odvysielal napr. portrét akademického maliara Ladislava Čemického, otvorenie zrekonštruovanej historickej budovy SND v Bratislave v roku 1972.

Príležitostne účinkoval aj v epizódnych úlohách v rozhlasových hrách.

Od roku 1990 na dôchodku.

Jeho krédo bolo:
„Nazdávam sa, že reportér musí vedieť vždy aspoň desaťkrát toľko, ako povie, pritom v tých desiatich percentách povedaného by malo byť to, čo je v danej situácii najdôležitejšie.“