Životopis

Študoval na učiteľskom ústave v Modre (1922 – 1926) a kompozíciu, dirigovanie, hru na klavíri na Konzervatóriu v Prahe (1929 – 1933). Počas pražských štúdií dirigoval mužský zbor slovenského akademického spolku Detvan. V dirigovaní sa zdokonalil aj na štúdiách vo Viedni a v Salzburgu (1935 – 1937). Pôvodne výpomocný učiteľ v Barci, neskôr učiteľ spevu a hudby v Košiciach.

Rozhlasový pracovník

V Radiojournale, resp. Slovenskom rozhlase pôsobil v rokoch 1933 – 1945, najprv ako dirigent orchestra bratislavského rozhlasu (1933 – 1941), v rokoch 1939 – 1941 šéf tohto orchestra, z politických dôvodov zbavený funkcie, potom bol prednosta oddelenia reprodukovanej hudby (1941 – 1945).

Ako dirigent bratislavského rozhlasového orchestra sa snažil, aby popri zábavnej hudbe, na ktorú sa dovtedy bratislavský Radiojournal hlavne orientoval, nahrával aj náročnú hudbu súčasných skladateľov, a tak presadzoval tvorbu Jána Levoslava Bellu, Alexandra Albrechta, Jána Cikkera, Alexandra Moyzesa, Andreja Očenáša, Eugena Suchoňa, Šimona Jurovského a Dezidera Kardoša. Náročné úlohy mohol plniť po personálnom dobudovaní orchestra, keď ho na nahrávky rozšíril o externých hráčov i o hudobníkov zo Slovenského národného divadla. Pod jeho vedením orchester hrával aj skladby významných zahraničných skladateľov – Beethovenovu III. symfóniu, Brucknerovu IV. symfóniu, diela Nikolaja Rimského-Korsakova, Schuberta a iné opusy.

Zaslúžil sa, aby rozhlasový orchester nielen nahrával, ale aj vystupoval na verejnosti ako Bratislavský symfonický orchester, napr. cez prázdniny v Trenčianskych Tepliciach v rámci festivalu. V tom čase dirigoval aj Moravskú filharmóniu a v roku 1940 orchester Tonkünstlervereinu vo Viedni.

Významný hudobný pedagóg

Po odchode z rozhlasu bol pedagógom na Konzervatóriu v Bratislave (1945 – 1973), zároveň prednášal aj na vysokých školách -- poverený docent na Vysokej škole múzických umení (1949 – 1951), poverený profesor na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (1949 – 1953), poverený docent na Vysokej škole pedagogickej (1953 – 1959), externý pedagóg na Katedre hudobnej vedy a výchovy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (1959 – 1977).

Vychoval mnoho významných hudobných skladateľov a dirigentov (T. Andrašovan, G. Auer, V. Horák, I. Križan. Z. Mikula, M. Novák, R. Skřepek, L. Slovák, B. Urbanec, O. Dohnányi).

Na začiatku umeleckej kariéry sa venoval aj úpravám ľudových piesní.

Vyznamenaný titulom zaslúžilý učiteľ (1969) a zlatou medailou Konzervatória.