STEINER, Juraj
umelecký televízny, filmový a divadelný maskér
Dátum narodenia: 13. jún 1946, Bratislava
Životopis
Juraj Steiner sa učil na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Prahe, odbor umelecký maskér. Po škole, v roku 1966, začal pracovať v Slovenskej televízii, kde bol dvadsať rokov.
Po odchode z televízie v roku 1986 pracoval do roku 1991 ako maskér v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Do konca septembra 2008 bol živnostníkom, v roku 2015 odišiel do dôchodku. Podieľal sa na vyše stovke filmov – Južná pošta, Utekajme, už ide, Rabaka, Rivers of Babylon, Modré z neba, Všetci moji blízki, Deviaty deň, Muzika, Noc kúzelníkov, Nedodržaný sľub, Kruté radosti, Rukojemník, Johankino tajomstvo.
V roku 2016 získal cenu Český lev v kategórii Najlepšie masky za filmovú rozprávku režisérky Alice Nellis Sedem zhavranených bratov. Jednu sezónu strávil v Štátnom divadle v Stuttgarte. Pravidelne pracoval aj na slávnom opernom festivale Richarda Wagnera v nemeckom Bayreuthe. Jeho manželka pracuje tiež ako maskérka, žijú v Bratislave.
Spolupracuje aj s divadlami – so SND, Divadlom L&S, Divadlom Astorka Korzo '90 a tiež s Divadlom Aréna.
Spomienky na začiatky
„Moja cesta do televízie a do filmu? Ako dieťa som bol typický uličník a vôbec som netušil, čím chcem byť. No vtedy začínajúci režisér Štefan Uher nakrúcal v roku 1961 film na motívy knihy Márie Ďuríčkovej „My z deviatej A“. Spomedzi žiakov bratislavských škôl si vyberal práve tieto typy viťúzov. Tak som sa dostal na herecké skúšky na Kolibu aj ja. Zdal som sa im zaujímavý, dostal som sa až do finále. Napokon tú rolu dostal iný chlapec – Miro Mališ. No bol som v maskérni, dostal som sa pred kameru na skúškach nielen vo verbálnom prejave, ale aj vo vizuálnom. Celé to prostredie na mňa pôsobilo magicky, príťažlivo v tých obrovských štúdiách s lampami a veľkými kamerami, pekne mi to voňalo. Keď sa ma potom raz doma mamička pýtala, čím budem, povedal som: ‚Chcem byť maskérom!“
Výrazná televízna stopa
„Dal som si prihlášku do televízie a v roku 1966 ma prijali. Pracoval som tam 20 rokov. Šéfom umeleckých maskérov ČST Bratislava bol vtedy pán Andrej Svitek. Vďaka mojej cieľavedomosti aj dôvere režisérov, napríklad Igora Ciela, Franeka Chmiela, Sláva Luthera, Stanislava Párnického, to potom nabralo obrátky. Začalo sa mi v Slovenskej televízii dariť, dostával som samostatné zákazky a čoskoro som v platovej stupnici dosiahol strop. Zrejme aj preto, že v tej kreativite som bol nápaditejší. Najviac sa spomínajú i vo vysielaní najčastejšie reprízujú napríklad dobrodružná miniséria „Adam Šangala“ (1972), televízna filmový dráma „Vianoce Adama Boronču“ (1988) alebo päťdielny televízny historický seriál „Štúrovci“ (1991). Boli to veľké, výpravné projekty s množstvom kostýmov, náročnými scénami. A vznikli počas éry existencie samostatnej filmovej tvorby v televízii.“
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
