Životopis

Zmaturoval na učiteľskom ústave.

Pôvodne učiteľ v jednotriedke v Levoči (1937 – 1939). V roku 1939 sa stal vedúcim Úradu pre vysťahovanie židovskej mládeže do Palestíny v Bratislave, pomohol odísť takmer 200 mladým ľuďom. Po zániku úradu učiteľ v Židovskej ľudovej škole v Trenčíne (1941 – 1942). Počas Slovenského štátu rasovo prenasledovaný, internovaný v pracovnom tábore v Novákoch (1942 – 1944), kde pracoval ako murár, neskôr bol riaditeľ školy v tábore. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania ako člen partizánskej Brigády M. R. Štefánika.

Ešte počas vojny sa stal redaktorom Nového slova, po jej skončení redaktorom Pravdy, neskôr Východoslovenskej Pravdy, od roku 1946 jej šéfredaktor.

Potom bol redaktorom čs. vysielania Moskovského rozhlasu (1947 – 1953), od roku 1956 programovým námestníkom riaditeľa Čs. rozhlasu na Slovensku. Podľa Moskovského rozhlasu zaviedol novú organizačnú štruktúru s hlavnými redakciami (Hlavná redakcia spravodajstva, neskôr rozčlenená na Hlavnú redakciu politického spravodajstva a Hlavnú redakciu propagandy, Hlavná redakcia literárno-dramatická, Hlavná redakcia vysielanie pre deti a mládež a Hlavná redakcia hudobného vysielania). Táto organizačná štruktúra pretrvala takmer 40 rokov a zanikla v roku 1994, keď ju nahradilo okruhové riadenie.

Tri roky bol generálnym tajomníkom Medzinárodnej rozhlasovej organizácie OIRT v Prahe. Po návrate pracoval v Čs. rozhlase ako šéfredaktor.

V rokoch 1962 – 1971 pôsobil na Katedre novinárstva Filozofickej fakulty v Bratislave, CSc. (1966), doc. (1966). Po vylúčení z KSČ pol roka nezamestnaný, neskôr pracoval v Ústave systémového inžinierstva priemyslu. Po roku 1989 rehabilitovaný, externe prednášal na Katedre novinárstva Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Autor publikácie K metódam žurnalistickej práce v novinách a v rozhlase (1963) a Tisk, informace, společnost (s Vladislavom Jislom, Marcelom Nolčom, 1967).