História

Jozef Joštiak

JOŠTIAK, Jozef

redaktor, autor

Dátum a miesto narodenia: 2. 8. 1893 Lomná, okr. Námestovo

Dátum a miesto úmrtia: 17. 7. 1971 Buenos Aires, Argentína

Životopis

Maturoval na gymnáziu v Rožňave (1912), potom študoval teológiu v Spišskej Novej Vsi a v roku 1916 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1916 – 1918 pôsobil ako administrátor fary v Bobrove, Hnilici a vo Smižanoch a katechéta v Spišskom Podhradí.

Po vzniku Československa v roku 1918 učil na ľudových školách, od roku 1922 bol profesor na gymnáziu v Levoči, Ružomberku a v Košiciach. V Košiciach bol spolupracovníkom pobočky Radiojournalu, mal na starosti slovesné vysielanie a pôsobil aj ako hlásateľ.

Prvá slovenská rozhlasová hra

14. marca 1929 odvysielal košický Radiojournal v réžii Emila Ruska jeho dramatickú scénku Sukničkár, ktorá sa považuje za prvú slovenskú rozhlasovú hru. Žiaľ, nahrávka ani text hry sa nezachovali. Napriek tomu pri 70. výročí premiéry Sukničkára košický rozhlas odvysielal na základe Joštiakovho námetu modernú verziu rozhlasovej hry podľa scenára Adriany Krupovej.

V rokoch 1923 – 1924 redigoval Slovenskú pravdu, neskôr prispieval do Slováka, Nástupu, bol stúpencom Vojtecha Tuku. Zabezpečil finančné prostriedky na výstavbu a strojové zariadenie tlačiarne Neografia v Martine.

Po okupácii Košíc po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako štátny úradník, predseda Robotníckej sociálnej poisťovne a riaditeľ Penzijného ústavu.

V roku 1945 ako prívrženec ľudáckeho režimu emigroval cez Rakúsko a Taliansko do Argentíny, kde pôsobil ako predseda Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne. Prispieval do časopisu Slovák v Amerike a juhoamerickej krajanskej tlače.

Spolu s Ladislavom Jankovičom napísal knihu Dva životy – jeden osud.