JELA LUKEŠOVÁ, rod. TUČNÁ
herečka
Dátum narodenia: 1. 5. 1930 Martin
Dátum úmrtia: 5. 12. 2012 Bratislava
Manžel František Lukeš – kameraman (1921 – 2003)
Životopis
Absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1953). Najprv bola herečka v Štátnom divadle v Košiciach (1953 – 1954), potom až do odchodu do dôchodku členka Rozhlasového hereckého súboru Československého rozhlasu v Bratislave (1954 – 1990).
Členka Rozhlasového hereckého súboru
V rozhlase recitovala poéziu a vystupovala ako spíkerka v literárnych pásmach. Vytvorila niekoľko výrazných postáv v rozhlasových hrách a adaptáciách divadelných hier. Mala výborný prejav a koncom 50. rokov sa svojím interpretačným umením zaslúžila o renesanciu slovenskej rozhlasovej hry. Vynikla ako hlavná postava v hre Petra Severa Doktorka Dana (1957). Zaujala aj úlohami Done Sol de Silva v adaptácii divadelnej hry Victora Huga Hernani (1959), Nastasie Filipovny v dramatizácii Dostojevského románu Idiot (1960), Antigony v rozhlasovej hre Clausa Hubaleka Hodina Antigony (1963), Evy v prepise románu Mila Urbana Živý bič (1969).
Často čítala monologické rozprávky a účinkovala v rozprávkových hrách a v hrách pre deti a mládež i ako moderátorka v publicistických mládežníckych a hudobných reláciách.
Na prácu v Rozhlasovom hereckom súbore v roku 1987 spomínala: „Boli to krásne časy, robili sme často od rána do večera, človek akoby nepociťoval únavu, a keď aj – boli sme tak krásne unavení. Na skúšky hier chodili aj autori. Vznikali plodné diskusie. Každý si povedal svoju predstavu – ľudia sa vnímali navzájom, ľahšie sa potom pristupovalo k mikrofónu. Čo bolo šťastie – robili sme veľa rôznorodých relácií. Ženské postavy v hrách sme vytvárali poväčšinou my z Rozhlasového hereckého súboru, a mužskí partneri, keďže tých našich bolo akosi pomenej, prichádzali z divadla. Žili sme vo vzácnej symbióze a priateľstve. Vždy tu bola spoločná snaha o čo najlepší výsledok a vzájomná radosť, keď sa nám dielo podarilo.“
Roly vo filmoch
Účinkovala aj vo filmoch Pole neorané (1953), Žena z vrchov (1955), Čisté ruky (1956), Dáždnik svätého Petra (1958), Senzi mama (1964). Bola jednou z prvých herečiek v televíznych inscenáciách a filmoch: Kristína (1957), Cudzinka na ostrove (1959), Návrat Ondreja Baláža a Marína Havranová (obe 1963).
Dlhé roky sa zúčastňovala ako členka poroty na festivale v prednese poézie Neumannove Poděbrady.
Získala Cenu za herecký výkon na 1. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej tvorby v Piešťanoch za úlohu Evy v Živom biči (1969), Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov (1972) a titul zaslúžilý pracovník kultúry (1974).