Životopis

Z politických dôvodov musela vrátiť dekrét o prijatí na štúdium slovenčiny – estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Bratislave (1975). Kádrové problémy boli tiež dôvodom dvojnásobného neprijatia na Vysokú školu múzických umení. Aby si „vylepšila kádrový profil“ pracovala ako robotníčka v Chemických závodoch Juraja Dimitrova (1975 – 1976), absolvovala nadstavbové štúdium Cestovný ruch na Hotelovej škole v Piešťanoch (1978) a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (Ing., 1982).

Od roku 1981 na základe úspešného konkurzu bola hlásateľkou v Československom, resp. Slovenskom rozhlase až do odchodu do dôchodku 2019, okrem roku 2009 - 2010, keď pracovala v Rádiu Lumen.

Od študentských čias sa venovala umeleckému prednesu, na 21. ročníku Hviezdoslavovho Kubína získala v próze 2. miesto a ocenenie za prínos v oblasti komična. Ako víťazka v bratislavskej súťaži Veniec Slavína vystupovala v roku 1976 aj v pražskom divadle poézie Viola.

V rozhlasovom vysielaní pravidelne moderovala Plnú poľnú dobrých správ a bezpečnostný magazín Na vlne B, čítala správy a pripravovala programové upútavky v Rádiu Rock FM, neskôr v Rádiu FM, účinkovala v publicistických reláciách i v niektorých umeleckých pásmach či rozhlasových hrách. Pripravovala týždenník Od soboty do soboty, ktorý propagoval rozhlasové relácie na nasledujúci týždeň a stála pri zrode rozhlasových upútaviek ako autorka aj interpretka.

Ako moderátorka vystupovala nielen na pôde Slovenského rozhlasu, ale aj v programoch v rámci Európskej vysielacej únie v Česku a Rakúsku, uvádzala zámocké koncerty. Spolupracovala aj so Slovenskou televíziou, s VTV, TV Markíza, s TV Lux a mnohými štúdiami, načítala niekoľko audiokníh a nosičov s rozprávkami.

Ako moderátorka vystupovala na rôznych kultúrnych podujatiach a ako lektorka pri bohoslužbách. Účinkovala aj v televíznom seriáli Fara.

Pri príležitosti 50. výročia vysielania Rádia Devín dostala titul Osobnosť Rádia Devín (2022).