Životopis

Absolvoval štúdium hry na husliach na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1931) a v rokoch 1931–1932 študoval popri zamestnaní na Majstrovskej škole Štátneho konzervatória v Prahe u K. Hoffmanna.

V Radiojournali, v Slovenskom, resp. Československom rozhlase pôsobil v rokoch 1931 – 1963, najprv ako druhý huslista, neskôr koncertný majster rozhlasového orchestra, potom Symfonického orchestra Slovenského, resp. Československého rozhlasu. Účinkoval doma aj v zahraničí (Nemecko, Sovietskjy zväz, Taliansko, Rakúsko, Veľká Británia a i.). Stál aj pri zrode Slovenskej filharmónie.

Od roku 1960 pôsobil ako pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave, kde viedol komorný orchester. Istý čas pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. Vychoval veľa významných hudobníkov, ktorí sa uplatnili nielen na Slovensku, ale aj v zahraničných špičkových súboroch. O jeho práci i výchove mladých hudobníkov v nekrológu napísal Peter Michalica: „Jedným z tajomstiev jeho úspechov bola zaiste aj pokora, ľudská i muzikantská. Umožnila mladým adeptom umenia spoznať význam potreby dobrovoľného zrieknutia sa časti svojho ja v prospech vyššieho celku pri komornom muzicírovaní. Toto poznanie môže byť vlasme aj synonymom chápania slobody jednotlivca vo vyspelých demokraciách. Sympatie a· oddanosť študentov prinášala aj Pragantova nekonfliktná, priateľská povaha so zmyslom pre humor a decentný šarm.“

Stál pri zrode hnutia Hudobná mládež Slovenska.

Bol členom bratislavského komorného združenia.

Pôsobil aj v súbore Technik, kde viedol komorných orchester.

Odborné články publikoval v časopisoch Hudobný život a Nové slovo.

Získal viacero ocenení, vzorný pracovník Československého rozhlasu (1959), zaslúžilý umelec (1987).