Životopis

Pôvodne poľnohospodársky robotník (1915 – 1921). Absolvoval štúdium na dôstojníckej policajnej škole (1923). Pracoval ako štátny zamestnanec, pravdepodobne žandár, v Spišskej Novej Vsi, Komárne, Trenčianskych Tepliciach, Šahách, Krupine, Piešťanoch a v Bratislave (1924 – 1944). Účastník Slovenského národného povstania roku 1944. Po vojne dôstojník Hlavného veliteľstva Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave (1945 – 1951).

V rokoch 1951 – 1965 pracoval ako dramaturg v Československom rozhlase v Bratislave. Od roku 1965 dôchodca. Po druhej svetovej vojne spolupracoval s Československým rozhlasom, podieľal sa na tvorbe relácie Hovorí SNB a písal scénky pre vysielanie pre poľnohospodárov. Ako rozhlasový dramaturg sa zasadzoval za vysielanie slovenskej tvorby.

Upravoval pre rozhlasové vysielanie divadelné hry slovenskej klasiky (D. Lauček, J. Záborský, J. Gregor Tajovský, J. Palárik, J. Chalupka) a hry súčasných dramatikov (I. Stodola, Š. Králik). Ešte pred nástupom do Československého rozhlasu napísal rozhlasové hry Povinnosť (1943) a Chvostík (1950). Veľký úspech mala jeho hra o slávnom interpretovi slovenských ľudových piesní Jožkovi Piťovi Spievanky, spievanky (1956), na ktorú v istom zmysle nadväzovala hra o Samkovi Dudíkovi Myjavský hudec (1960). Napísal aj ďalšie rozhlasové hry Čo ťa nepáli – has (1959), Na konci Bošáci (1969), Srdcia hraníc nepoznajú (1970).

Zdramatizoval prózy zo slovenskej i svetovej literatúry (František Hečko: Drevená dedina a Červené víno, Janko Jesenský: Demokrati, Svetozár Hurban Vajanský: Letiace tiene, Peter Jilemnický: Kompas v nás, Zuzka Zguriška: Bičianka z doliny, Martin Kukučín: Dies irae, Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Mŕtve duše, Günter Prodöhl: Rúž ).

Pripravil aj adaptácie divadelných hier slovenských i svetových autorov (Anton Pavlovič Čechov: Višňový sad, Heinrich von Kleist: Rozbitý džbán, Jozef Gregor Tajovský: Matka a Hriech, Július Barč-Ivan: Mastný hrniec, Mikuláš Dohnány: Podmanínovci ).

Napísal aj životopisné pásma o významných osobnostiach našich dejín ( Z klenotnice humoru o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Botanik svetového mena o Jozefovi Ľudovítovi Holubym) a pásmo Večer humoru a satiry z diel Jonáša Záborského, Janka Jesenského a Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Prekladal rozhlasové hry juhoslovanských a poľských autorov.

Autor knihy o účasti žandárov v SNP Pamätnica v boji padlých, popravených, umučených a pri výkone služby usmrtených príslušníkov Sboru NB (1946). Vyznamenaný Radom SNP II. triedy (1946). Za svoju prácu bol ocenený aj titulmi Vzorný pracovník Čs. rozhlasu a Najlepší pracovník Čs. rozhlasu.