História

Ján Bábik

BÁBIK, Ján

Rozhlasový redaktor, vedúci redakcie

Dátum narodenia: 17. 3. 1956 Bratislava

Životopis

Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1979), PhDr. (1982). V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1979 – 2003, najprv ako redaktor Literárnej redakcie, neskôr ako zástupca vedúceho tejto redakcie, zástupca šéfredaktora Hlavnej redakcie literárnodramatickej (1993 – 1994) a vedúci Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky (1995 – 2003). V roku 2003 musel z rozhlasu nedobrovoľne odísť. V rokoch 2003 – 2016 pracoval na Ministerstve kultúry SR na sekcii umenia a v rokoch 2016 – 2018 v Národnom osvetovom centre.

Rozhlasová tvorba

Spočiatku redakčne pripravoval chvíľky poézie (Večerné reflexie, Nedeľná báseň, Verš na tento deň, Z básnického zápisníka) a monologické čítania prózy, neskôr prešiel ako redaktor i ako autor k náročnejším rozhlasovým žánrom ako literárne pásmo, dramatické pásmo, rozhlasový dokument, stereodramatizácia prózy (zdramatizoval napr. poviedky A. S. Puškina, G. Boccaccia, Ch. Dickensa, E. A. Poea, J. Galsworthyho, J. Swifta). Autorsky pripravil vyše 300 rozsiahlejších literárnych i dramatických pásiem a rozhlasových dokumentov najmä zo slovenskej literatúry a histórie, ale písal aj o svetovej, napr. o Robertovi F. Scottovi, Oscarovi Wildovi, či o povstaní dekabristov.

Jeho relácie reprezentovali Slovenský rozhlas na prestížnych medzinárodných festivaloch Prix Bohemia a Prix Italia. V rozhlasovej tvorbe sa venoval predovšetkým neznámym stránkam slovenskej histórie a literatúry, napísal rozhlasové relácie o menej frekventovaných slovenských spisovateľoch (Peter Bella Horal, Emo Bohúň, Janko Matúška, Ján Čajak ml., Ján Čajak st. Ivan Gall, Ján Juríček, Jozef Branecký, Ján Hrušovský, Jožo Nižnánsky, Jozef Tallo, Ján Balko, Ľudovít Janota, Viera Markovičová-Záturecká, Mikuláš Dohnány, Jozef Hollý), ale aj o významných básnikoch, o Rudolfovi Fabrym, Karolovi Kuzmánym, Jánovi Hollom a Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Veľkú pozornosť venoval väzneným spisovateľom v 50. rokoch (štvordielny rozhlasový cyklus dokumentov Múzy za mrežami) a perzekvovaným účastníkom Slovenského národného povstania (trojdielny rozhlasový cyklus dokumentov Zradení povstalci).

Nadviazal autorskú spoluprácu s Českým rozhlasom, pre ktorý napísal relácie o postavách slovenskej histórie (Peter Zaťko, Ján Golian, Jozef Gabčík, Viliam Žingor, Rudolf Viest, Ján Ursíny, ale aj Viliam Široký a Vasil Biľak) a o kľúčových okamihoch slovenských dejín – proces proti tzv. buržoáznym nacionalistom.

Ďalšia publikačná činnosť

Recenzie, odborné a popularizačno-vedné články publikoval v časopisoch Knižná revue, Slovenské pohľady, Krásy Slovenska, Nové slovo, Javisko, v Národnom kalendári – do konca roku 2025 ich bolo okolo 400. Vystupoval s prednáškami na vedeckých seminároch na témy Móric Beňovský, Ján Tonsoris, Ján Baltazár Magin, Rudolf Dobiáš, o väznených spisovateľoch, o prenasledovaných bojovníkoch SNP v 50. rokoch, osudy signatárov Vianočnej dohody po roku 1945. V roku 2009 mal v Slovenskom inštitúte v Berlíne prednášku Divadelná hra Augusta von Kotzebue Móric Beňovský alebo Spiknutie na Kamčatke a jej miesto v dejinách slovenského ochotníckeho divadla. Vydal knihu Klenoty v tónoch (2010) o vzniku textov slovenských hymnických piesní a o osudoch ich autorov.

Iniciátor a autor internetovej encyklopédie

Za rozhlasové dokumenty získal niekoľko ocenení – 1. cena v Žatve mladých rozhlasových tvorcov (1983, 1985), 1. cena v Žatve rozhlasovej tvorby (2002), hlavná cena Literárneho fondu za rozhlasovú publicistiku (2010, 2014), hlavná cena Nadácie otvorenej spoločnosti za rozhlasovú publicistiku (2010), Prix Bohemia, medzinárodná cena za najlepší československý rozhlasový dokument (2010). Dostal Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia (2004). Nositeľ Ceny Vojtecha Zamarovského za celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu (2016). Pri príležitosti 50. výročia začiatku vysielania Rádia Devín bol ocenený titulom Osobnosť Rádia Devín (2022).

V relácii o rozhlasovom Seniorklube na otázku redaktorky Janky Bleyovej, čo mu dal rozhlas, odpovedal aj v mene svojich rozhlasových kolegov: „Rozhlas nám veľa dal, ale aj my sme dali veľa rozhlasu.“

Je zakladateľom a autorom internetovej encyklopédie rozhlasových pracovníkov, do ktorej napísal stovky hesiel. Encyklopédia sa stala súčasťou projektu spracovania dejín a osobností STVR na webe verejnoprávnej inštitúcie.