História

Ivan Králik

KRÁLIK, Ivan, PhDr.

televízny scenárista, publicista a prekladateľ

Dátum narodenia: 28. november 1937, Banská Bystrica

Dátum úmrtia: 14. august 2009, Bratislava

Otec: Štefan Králik (8.4.1909 – 30.1.1983), lekár a dramatik

Manželka: Marta Králiková – Labajová (15.11.1936 – 20.2.2021), šéfredaktorka detskej televíznej tvorby, kultúrna dramaturgička

Životopis

V roku 1960 absolvoval štúdium ruskej i svetovej literatúry a jazykov na Lomonosovej univerzite v Moskve. V období rokov 1960 – 1964 pôsobil ako redaktor kultúrnej publicistiky vydavateľstva Slovenský spisovateľ, následne do roku 1966 bol redaktorom časopisu Revue svetovej literatúry, ktorého bol spoluzakladateľom. V roku 1966 ho uviedli do funkcie hlavného redaktora redakcie publicistiky a dokumentaristiky Československej televízie (ČST) Bratislava. Založil magazín Kultúra 68, ktorý sa na obrazovkách objavoval 30 rokov. V rokoch 1968–69 pripravil niekoľko vydaní literárneho magazínu Teledigest. V roku 1970 absolvoval druhý – doktorský – stupeň vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave s titulom PhDr. Od roku 1974 bol šéfredaktorom redakcie literárno-dramatického vysielania ČST Bratislava.


Rozvoj tradície „Bratislavských pondelkov“

„V čase pôsobenia Ivana Králika vo funkcii šéfredaktora Literárno–dramatického vysielania STV zaznamenala televízia pozoruhodný rozvoj pôvodnej televíznej tvorby. Intenzívne pokračovala v nakrúcaní kvalitných televíznych i koprodukčných kinematografických diel. Divácku obľubu si získali aj chvíľky poézie z tvorby našich i svetových básnikov. Mimoriadny ohlas mali tzv. Bratislavské pondelky, na ktoré dodnes spomínajú slovenskí aj českí diváci. V nich sa podarilo spracovať významné diela slovenskej aj svetovej klasiky i pôvodnú televíznu dramatiku. V období, keď bol šéfredaktorom Ivan Králik, boli nakrútené viaceré tituly, ktoré získali významné ocenenia na medzinárodných festivaloch a právom im patrí trvalé miesto v Zlatom fonde STV. Bolo nám cťou spolupracovať dlhé roky pod jeho vedením,“ uviedli k osobnosti Ivana Králika jeho niekdajší kolegovia – bývalá programová pracovníčka STV Vlasta Brezovská a bývalý dramaturg STV Martin Puobiš.

Populárne „Bratislavské pondelky“, vysielané na federálnom okruhu Československej televízie, mali až 900 premiér. Popri zamestnaní absolvoval Ivan Králik postgraduálny kurz francúzskej literatúry a jazyka na univerzite v Nice. Bol členom medzinárodných porôt televíznych festivalov v Prahe, Monte Carle, Miláne, Bologni a v Plovdive. Po roku 1990 sa stal samostatným analytikom Výskumu a analýz STV, koordinátorom výskumu STV (1996–1998) a vedúcim Odboru mediálneho výskumu a informácií STV (1998–2004). V posledných rokoch života (od roku 2006) pôsobil ako Národnou radou SR zvolený člen Rady Slovenskej televízie.


Z Králikovej tvorby

Scenár televízneho filmu Kraj sveta Istanbul (SR 1979) v cykle Z hranej tvorby slovenských autorov napísal I. Králik pod pseudonymom Ivan Vis na motív divadelnej hry svojho otca, Štefana Králika. Diváci v ňom sledovali príbeh dvoch ľudí, ktorých osud poznačili veľké dobové udalosti, ale aj každodenné činy drobného človeka, a ktorí sa v retrospektívach vracajú do čias svojej mladosti pred polstoročím. V réžii Jozefa Pálku účinkovali Andrej Kraus, Rastislav Sokol, František Dibarbora, Silvia Turbová, Ladislav Chudík, František Zvarík, Jozef Adamovič a ďalší. Ivan Králik napísal aj scenáre televíznych inscenácií Svadba po imeretinsky a Narodeniny.

Bol autorom štvordielneho televízneho literárno-dokumentárneho pásma Z jasnopolianskych zápiskov Dušana Makovického. Napísal knihu Ozvena Škarvanovho činu v diele L. N. Tolstého (1960) a preložil vyše 20 titulov umeleckej literatúry – beletrie a drámy z ruštiny a francúzštiny a okolo 30 televíznych seriálov a filmov z angličtiny a francúzštiny. Do slovenčiny preložil aj anglickú Príručku televízneho výskumu (2007).

Je autorom viacerých odborných publikácií, napríklad Televízia v Európe (1995), zborníka Základné európske dokumenty v oblasti regulácie elektronických médií (1998), publikácie Vývoj Slovenskej televízie 1993–2001 (2001) a vydával printové i elektronické periodikum o televízii Horúca linka (1997–2003).


„Ivan Králik pôsobil aj v rôznych medzinárodných expertných skupinách v rámci EBU a zároveň bol aj predsedom komisie programu AudioVízia 2009 Grantového systému Ministerstva kultúry SR. V osobe Dr. Ivana Králika Rada STV stráca kolegu, ktorý svojimi dlhoročnými skúsenosťami a erudovanosťou v oblasti fungovania verejnoprávnych médií bol oporou pri riešení problémov STV. Svojou prirodzenou autoritou zároveň dokázal stmeľovať kolektív Rady STV. Pre väčšinu jej členov bol nielen kolegom, ale aj obetavým priateľom, ochotným kedykoľvek pomôcť či poradiť.“