História

Ivan Balaj

BALAJ, Ivan

herec, hlásateľ, editor

Dátum narodenia: 24. 8. 1932

Dátum úmrtia: 3. 10. 2007

Životopis

V mladosti športoval, venoval sa najmä futbalu, hrával ako pravý obranca. Počas dvojročnej základnej vojenskej služby sa stal konferencierom bratislavského Vojenského umeleckého súboru, s ktorým absolvoval početné vystúpenia po celom Československu.

V roku 1964 si s Jiřinou Bohdalovou, Karlom Högerom a ďalšími známymi hercami zahral epizódnu rolu v celovečernom filme režiséra Václava Kršku Komedie s Klikou.


Populárny hlásateľ správ

Do spravodajstva Československej televízie (ČST) Bratislava prišiel Ivan Balaj v roku 1957 – už po skúsenostiach z práce hlásateľa v rozhlase. V priebehu 60. rokov 20. storočia pôsobil ako televízny hlásateľ večerných správ aj z pražského štúdia Televíznych novín, vysielaných z Meštianskej besedy vo Vladislavovej ulici v centre hlavného mesta. Vysielač ČST bol v tých časoch na Petříne.

Jeho popularitu televízne ústredie využívalo tiež angažovaním do rôznych populárno-zábavných a súťažných programov. Za údajné nevhodné vystupovanie a poznámky vo vysielaní počas vpádu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do ČSSR dostal dištanc – zákaz vystupovania v obraze. Balaj však ostal televízii verný a v rôznych pozíciách pracoval naďalej až do odchodu do dôchodku.

V 80. rokoch vykonával funkciu vedúceho vysielacej zmeny spravodajských relácií. V týždňových cykloch sa striedal s kolegami v tejto funkcii, najčastejšie s Pavlom Patkošom, s Ľudmilou Bielovou, Vojtechom Nôtom a s Júliusom Tvrdoňom.

Ivan Balaj patril k prvým laureátom prestížnej televíznej ceny Zlatý krokodíl.


Slovák v Prahe

„Rozmaznávali si ma vtedy v 60. rokoch neskutočne,“ spomínal Ivan Balaj. „Cítil som sa ako Henry Fonda, keďže ma pražská televízna produkcia ubytovala v hoteli ALCRON, zariadenom v historickom štýle art deco z roku 1932. Luxusný hotel bol iba pár krokov od Václavského námestia, nie ďaleko od televízneho štúdia v centre. Neraz sa stalo, že ma na chodníku Pražania, čo už mali doma televízor, nielen zdravili, ale i zastavili na kus reči...“ dodal.