Životopis

Absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1951, JUDr.).
Celý profesionálny život pôsobil v Československom rozhlase, okrem dvoch krátkych období, keď bol vojenský prokurátor (1951 – 1952 a 1969 – 1970).

Ešte počas štúdia od roku 1949 na základe vyhratého konkurzu pôsobil ako spíker v rozhlase. V Československom rozhlase v Bratislave pracoval najprv ako poľnohospodársky redaktor (1950 – 1951), venoval sa témam kolektivizácie poľnohospodárstva, po návrate z vojenskej služby bol športovým reportérom, vnútropolitickým redaktorom, vedúcim redakcie Rozhlasových novín a zástupca šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva.

V rokoch 1961 – 1964 bol pracovníkom Československej redakcie moskovského rozhlasu, pripravil rozhovor s prvým kozmonautom na svete Jurijom Gagarinom i so sovietskymi vojakmi, ktorí oslobodzovali Československo (generál Vedenin), hovoril so seržantom Jakovom Pavlovom, obrancom povestného Pavlovovho domu počas bitky o Stalingrad, oznámil let prvej kozmonautky sveta Valentiny Tereškovovej. Bol aj vyslaný redaktor v Nemeckej demokratickej republike a západnom Berlíne (1969 – 1972). Po návrate pracoval ako reportér komentátor v Hlavnej redakcii spravodajstva. Reportoval o prvej transplantácii srdca v strednej Európe (1968), bol spravodajcom na vtedajších významných politických podujatiach, na XV. zjazde KSČ a XXV. zjazde KSSZ, dvakrát mu poskytol rozhovor generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev.

Spievajúci reportér

Podľa jeho názoru dobrému novinárovi by nemala chýbať: „...znalosť rodnej reči, slovenčina, láska k poézii a znalosť slovenskej klasickej literatúry, aktívna znalosť cudzích rečí a veľa dobrých známostí na zodpovedných miestach, ktoré vám slúžia ako prameň informácií, lebo komentátor, ktorý nedostane informácie, prakticky sa nemôže pohnúť.“

Jeho kolegovia ho prezývali „spievajúci reportér“, pretože často rozdával spolupracovníkom dobrú náladu a s úsmevom neraz bežal s pásom pod pazuchou do štúdia, spievajúc áriu z Predanej nevesty „...znám jednu dívku“, alebo ľudovú pieseň Nepi, Jano, nepi vodu.