Životopis

Po maturite na gymnáziu v Trenčíne bol najprv pomocný robotník v cukrovare v Trenčianskej Teplej, kde založil podnikový časopis (1958 – 1959). Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965), PhDr. (1985).

V poslednom roku štúdia bol elévom v redakcii denníka Pravda, po skončení štúdia pracoval ako zahraničnopolitický redaktor denníka Pravda v Bratislave a v rokoch 1977 – 1978 prešiel do denníka Rudé právo v Prahe ako spravodajca v Spolkovej republike Nemecko.

Práca v rozhlase

V Československom rozhlase pracoval rokoch 1978 – 1984, najprv ako vedúci relácie Pohľady do kultúry a Rozhlasovej pošty. Zastával zásadu, že nie sú nepočúvané časy a presadil nový projekt a bol vedúcim novovzniknutej dopoludňajšej relácie Kontakty. Neskôr bol zahraničnopolitickým komentátorom a zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva. Ako jediný československý novinár urobil rozhovor s Indírou Ghándiovou. Za túto reláciu dostal cenu vo Veľkej rozhlasovej žatve v Bratislave (1984) a potom aj v celoštátnej rozhlasovej súťaži v Prahe. Pripravil aj rozhovor so svetoznámym španielskym režisérom Carlosom Saurom, ako aj s manželkou zavraždeného čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho.

V deň a noc historického prechodu vysielania zo Zochovej do rozhlasovej pyramídy na Mýtnej ulici v Bratislave v marci 1985 bol zodpovedným za bezproblémové vysielanie z nových štúdií a technických pracovísk.

Po odchode z rozhlasu pôsobil ako vedúci medzinárodného oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov (1985 – 1990). Podieľal sa na príprave konferencie Európsky román´87 v Budmericiach s medzinárodnou účasťou 54 zväčša západných štátov, ako aj Izraela, s ktorým vtedajšia ČSSR nemala diplomatické styky, ako aj vôbec v zahraničí prvej medzinárodnej konferencie Modern Slovak prose – fiction since 1954 o slovenskej literatúre na londýnskej univerzitnej School of Slavonic and East European Studies s účasťou exilového Svetového kongresu Slovákov z USA a Kanady, ktorý vtedajší čs. režim kategoricky neuznával a dialóg s ním odmietal aj predseda Matice slovenskej V. Mináč.

V rokoch 1992 bol zodpovedným za bezproblémové oddelenie od servisu ČTK z Prahy, a tak sa stal prvým šéfredaktorom samostatnej slovenskej tlačovej agentúry TASR a servisu v slovenčine, lebo dovtedy všetok zahraničný servis sa preberal z Prahy a tu sa iba prekladal z češtiny.

V rokoch 1992 – 1998 bol najprv vyslaným stálym spravodajcom TASR pre štáty EÚ so sídlom v Bonne, potom Slovenskej televízie, pri prechode z TASR do STV pôsobil ako šéfredaktor spravodajstva Slovenskej televízie.

V roku 1998 bol veľvyslanec v Švajčiarskej konfederácii.

V rôznych obdobiach medzi rokmi 1967 – 2007 pôsobil ako akreditovaný spravodajca či reportér v rôznych štátoch Európskej únie – v Španielsku, Portugalsku, vo Veľkej Británii a v Severnom Írsku, Južnej a Strednej Amerike, vo východnej Afrike, v Etiópii, na Indickom polostrove (India, Pakistan, Bangladéš), v Nemeckej demokratickej republike a po roku 1992 v zjednotenej Spolkovej republike Nemecko, v USA, v Ruskej federácii, Gruzínsku (vrátane Južného Osetska a Abcházska), v Bielorusku a na Ukrajine.

Publikuje v časopisoch Slovenské pohľady a Slovenské národné noviny a na internetovom portáli Nové slovo.

Vydal publikácie India nie je ďaleko (1974), Pentagónske dokumenty (1971), knihu reportáži Medzi riadkami (2017). Preložil knihu spomienok Stalinovho tlmočníka Valentina Michajloviča Berežkova Teherán 1943 (1973).