Životopis

Absolvovala Matičnú hudobnú školu v Banskej Bystrici a kurz pre vychovávateľky a administratívne pracovníčky v sociálnych ústavoch v Prahe (1932).

S rozhlasom začala spolupracovať najprv externe, v roku 1942 prešovský rozhlas odvysielal jej pásmo o Hectorovi Berliozovi, s ktorým predtým získala 2. cenu v súťaži hudobnodramatických pásiem. Od roku 1945 spolupracovala s Ivanom Terenom v košickom rozhlase na príprave pásiem. V Československom rozhlase pracovala v rokoch 1952 – 1959 ako interná slovesná režisérka.

Režírovala pôvodné rozhlasové hry, najmä hry slovenských a českých autorov: Emil Gollner: Zlomená pýcha (1957), Karel Stanislav: Veľký dom (1958), Jozef František Kuník: Na krížnych cestách (1959), Paľo Gejdoš: Zvony mojej dediny (1959), vlastné úpravy rozhlasových rozprávok Pecúch Maťuša (1957), Prorok Rak (1957), Tri sestry ako jedna (1958), Ako išiel Honzo do Lenoraja (1960), úpravy divadelných hier slovenskej, českej i svetovej klasiky Ivan Stodola: Keď jubilant plače (1956), Náš pán minister (1957), Veľkomožní páni (1958), Jakub Grajchman: Kto zaplatí nohavice (1956), Ján Chalupka: Trasorítka (1956), Martin Kukučín: Dies irae (1957), Gabriela Preissová: Gazdiná Roba (1957), Heinrich von Kleist: Rozbitý džbán (1953), Miguel de Cervantes: Na rozvodovom súde (1957), Ivan Sergejevič Turgenev: Raňajky u náčelníka zemianstva (1959), dramatizácie próz Mór Jókai: Synovia človeka s kamenného srdca (1956), Božena Slančíková-Timrava: Všetko za národ (1957).

Za jej nahrávku mimoriadnych kvalít sa považuje réžia dramatizácie románu Charlesa Dickensa Oliver Twist (1958).

Po odchode z rozhlasu bola režisérka Hlavnej redakcie programov pre deti a mládež Československej televízie (1959 – 1960), režírovala hry pre mládež podľa slovenskej klasiky Jozef Miloslav Hurban Olejkár, Fraňo Kráľ Čenkovej deti a Ján Botto Smrť Jánošíkova.

Príležitostne režírovala aj rozhlasové rozprávkové hry vo vlastnej úprave Zakliaty zámok (1967), Dlhý nos (1969), Traja bratia a tri princezné (1970), Rozprávka o Šivarovi.