Vedúca osobnosť legendárnej relácie „Na modrej vlne“. Spolu s Ľubomírom Moncoľom a Viktorom Oravcom tvorili zohratú trojicu.

„Weidler komplexne a kompletne vybavený redaktor s vybrúseným a nabrúseným novinárskym perom a mikrofonickým hlasom bol v rozhovoroch zádrapčivý, dynamický, výbušný a vybuchujúci.“ Takto ho charakterizoval Viktor Oravec, ktorý bol jeho opakom. Vždy uvážlivý a chápavý, empatický. Mal porozumenie pre každý konkrétny a jedinečný ľudský osud. A ten tretí stál niekde medzi nimi.

To čo mali spoločné, bolo veľké zaujatie pre tvorbu. Nepoznali pracovný čas, všetko podriadili úsiliu pripravovať príťažlivý rozhlasový program pre mladého poslucháča.

Relácia „Na modrej vlne“ v čase svojho vzniku znamenala zmenu vo vtedajšom chápaní rozhlasového vysielania. Zaoberala sa vtedajšími názormi mladých ľudí. Ich starosťami, ale aj radosťami. Publicistické vstupy dopĺňali naše, ale aj zahraničné pesničky. Veľmi rýchlo si získala veľkú popularitu u mladej generácia a čoskoro patrila medzi najpočúvanejšie rozhlasové relácie na Slovensku. Hovoríme o začiatku 60. rokov minulého storočia.

„Modrá vlna“ aj v čase okupácie, teda v roku 1968, odvážne odzrkadľovala ambície slobodnej žurnalistiky, a tak z nej musel Ernest Weidler odísť. Ale z rozhlasu ho nevyhodili. Na to bol príliš známy a slávny. A tak sa stal iniciátorom vysielania dovtedy u nás nepoznaného moderného žánru, ktorý sa začal šíriť v Európe. Išlo o takzvaný „fíčer“. Umelecko-publicistické pásmo, ktoré spájalo publicistické žánre s prvkami umeleckej tvorby.

Po novembri 1989 vytvoril Ernest Weidler reláciu „Nočné dialógy“ so širokým priestorom pre priamy kontakt s rozhlasovým poslucháčom.

Po zmene politických pomerov sa v januári 1990 stal prvým námestníkom ústredného riaditeľa pre program. Za svoje tvorivé zásluhy získal Ernest Weidler ocenenie „Zlatý mikrofón Československého rozhlasu“, „Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby“ a „Cenu Slovenského syndikátu novinárov za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky“.

Zomrel 14. októbra 2012 vo veku 79 rokov.

Ernest Weidler - medailón Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

V roku 2003 napísal Ernest Weidler rozhlasovú esej o prudkých zlomoch spisovateľa Ladislava Mňačka.

Na vysvetlenie: Mňačko, ako viacerí iní naši spisovatelia podľahol zvodom komunizmu. Časom však pochopil svoj omyl a jeho ďalšia tvorba smerovala práve proti zneužívaniu moci a jej totalitným nositeľom. A o tomto zlome a precitnutí je rozhlasová esej, alebo ak chcete fičer Ernesta Weidlera „Neodolateľná chuť moci“.

V réžii Hany Makovickej účinkovali Peter Vilhan, Róbert Šudík, Peter Rašev, Henrieta Kecerová, Vladimír Bálint, Jozef Úradník a Ernest Weidler.

Neodolateľná chuť moci - úvod Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Neodolateľná chuť moci - ukážka č.1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Neodolateľná chuť moci - ukážka č.2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Neodolateľná chuť moci - ukážka č.3 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.