Po kariére učiteľa a časopiseckého redaktora nastúpil do rozhlasu 1971 a pôsobil tam až do odchodu do dôchodku v roku 1999. Bol zahraničnopolitickým redaktorom, šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárnodramatickej a redaktorom redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky. Inicioval vznik dlhodobého rozhlasového rodinného seriálu Čo nového, Bielikovci?, zaslúžil o vznik medzinárodného festivalu rozhlasových hier OIRT Biela holubica a o vznik a rozvoj rozhlasového dokumentu. Preložil niekoľko rozhlasových hier z poľštiny, autorsky pripravoval zábavnú reláciu Herci na koberci. Knižne publikoval a bol často oceňovaný.

Dlhoročný vedúci Odbornej redakcie náboženského vysielania Slovenského rozhlasu sa tomuto typu vysielania venoval od začiatku 90. rokov 20. storočia. Absolventovi Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave po rokoch pôsobenia v odbore ponúka možnosť pracovať pre rozhlas redaktorka Viera Gregorová v roku 1993. Rozhlasu sa upísal na takmer 20 rokov, až do 30. novembra 2012, keď sa redukovala časť redakcií, s rozhlasom však naďalej spolupracoval aj dlhšie ako externista.

V rozhlase pôsobí pracoval celý svoj profesionálny život - od roku 1973 najprv ako redaktor mládežníckeho vysielania, moderoval reláciu Mikrofórum, bol vedúcim redakcie literárno-hudobnej redakcie pre mládež, vedúcim Redakcie zábavných žánrov aj Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky. Spolupodieľal sa na vzniku známych relácií Humorikon, Apropo a Pod pyramídou, moderoval Nedeľný zábavník – Diagnózy, cyklus zábavných relácií Herci na koberci, Sólo pre.. a Kýchanie mozgu. Autorsky pripravil stovky umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčre cyklu Genius loci a dramaturgicky participuje na Pálenici Borisa Filana.

V rozhlase pracoval od roku 1952 až do odchodu do dôchodku, najprv ako redaktor, neskôr šéfredaktor Hlavnej redakcie spravodajstva. Zaslúžil sa o zdynamizovanie rozhlasového vysielania – stál pri zrode relácie Dobré ráno. Počas okupácie ČSSR v auguste 1968 sa podieľal na vysielaní slobodného rozhlasu a za túto činnosť bol v čase normalizácie preložený za pracovníka rozhlasového Metodicko-výskumného kabinetu, kde sa venoval rozhlasovej teórii, jej aplikácii v praxi i rozhlasovému výskumu. Napísal niekoľko kníh o dejinách rozhlasu.

Zamestnancom rozhlasu bol od roku 1960: najprv ako redaktor a neskôr ako dlhoročný vedúci Literárnej redakcie. Počas okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy sa podieľal na slobodnom vysielaní. Často oceňovaný veľký popularizátor literatúry redakčne i autorsky pripravoval chvíľky poézie, čítanie na pokračovanie, literárne i dramatické pásma, dramatizácie i stereodramatizácie z diel slovenskej a svetovej literatúry. Jeho zásluhou sa mnohé výrazné diela pôvodnej i prekladovej tvorby dostali k poslucháčovi pred knižným vydaním. Napísal spomienkovú knihu Môj (roz)hlas alebo Každý deň stretnúť človeka (2006).

V rozhlase pracoval v rokoch 1937 – 1978: najskôr ako hlásateľ Radiojournalu v Košiciach, potom ako hlásateľ a redaktor, programový šéf Slovenského rozhlasu v Košiciach a reportér rozhlasového spravodajstva alebo vedúci relácie Rozhlasové noviny. Po vojne sa dostal na pozíciu zástupcu šéfrežiséra Československého rozhlasu v Bratislave. Mal bezchybný jazykový prejav, patril medzi najvýznamnejších reportérov, približoval významné politické udalosti, športové podujatia, ale aj každodenný život. Oceňovaný tvorca takisto režíroval rozhlasové hry, dramatizácie, rozprávkové hry a často v nich účinkoval.

V rozhlase začínal na jeseň 1997 v spravodajstve Rádia Regina Bratislava. V Rádiu Regina pracoval ako moderátor prúdového vysielania, neskôr pôsobil v Dobrom ráne a v Popoludní s rozhlasom v Rádiu Slovensko. Ďalšími zastávkami boli spravodajská redakcia Rádiožurnálu a pozícia editora Centra publicistiky SRo. Ako vyštudovaný dopravný inžinier dostal poverenie obnoviť vysielanie dopravného spravodajstva Zelená vlna (2009) a neskôr mu pribudol do zodpovednosti v Odbore motorizmu aj motoristický a dopravný magazín Pozor, zákruta!. Venuje sa aj histórii verejnoprávneho rozhlasového vysielania v Československu.

V profesijných začiatkoch pôsobil ako hlásateľ Slovenského rozhlasu a ako redaktor Slovenskej televízie v Banskej Bystrici. Od roku 1978 do roku 2006 bol odborným redaktorom – krajovým spravodajcom Slovenského rozhlasu Bratislava pre stredoslovenský región a členom reportérskej skupiny Československého rozhlasu Praha. Pripravil okolo 9 000 reportáží, spravodajských a publicistických materiálov. Pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde prednášal teóriu rozhlasového dramatického umenia a zároveň viedol praktické semináre z rozhlasového herectva.

V rozhlasovom okruhu Rádio Regina Východ vysiela každodennú hodinovú reláciu Zahrajte mi túto. Záslužnou rozhlasovou prácou je relácia Klenotnica ľudovej hudby, kde mapuje tradičnú kultúru a jej podoby vo zvykoslovných pásmach východoslovenských dedinských folklórnych skupín. Je nadšeným hudobníkom.

V rozhlase pracoval v rokoch 1957 – 1994. Patril medzi hviezdy vďaka populárnemu magazínu pre mladých Na modrej vlne, ale bol aj priekopníkom rozhlasového dokumentu, kde sa prejavil výrazný experimentátor. Písal aj rozhlasové hry, rozhlasové poviedky, literárne pásma i stereokompozície. Dlhodobo pripravoval cyklickú reláciu Kniha pre vás vo forme literárneho kvízu. Po roku 1990 pôsobil ako programový námestník a zaslúžil sa o transformáciu na verejnoprávnu inštitúciu. Pripravoval relácie Nočné dialógy a Rádiorevue, taktiež knižne publikoval.