Jeho herectvo spájalo prirodzenú eleganciu s výrazovou presnosťou, kultivovaný hlas so schopnosťou jemnej psychologickej kresby postáv. Jeho výkony sa vyznačovali civilnosťou a autenticitou. V rozhlase mu jeho dikcia a farebnosť hlasu umožňovali plasticky vytvárať postavy aj bez vizuálnej opory – od Hviezdoslava po Apolinairea, roztomilé Hevierove rozprávky nevynímajúc.

Jeho tvorbu charakterizuje mimoriadna interpretačná disciplína, kultivovaný jazykový prejav a široké repertoárové rozpätie. Prejav je založený na vnútornej koncentrácii, presnom frázovaní a schopnosti významovo vrstviť text. Je hercom civilného, autentického prejavu, nech ide o Augustínove Vyznania alebo Janovicove rozprávky pre najmenších poslucháčov. Jeho herectvo je nenápadné, no dokáže sprostredkovať aj zložité texty s mimoriadnou zrozumiteľnosťou.

V rozhlasovom archíve nájdeme viac ako dvetisíc zvukových stôp jeho interpretačného umenia poézie – bol presvedčivým Voltaireom i Aristotelom, hral v Demokratoch Janka Jesenského z roku 1953, skvelo recitoval Rúfusa i Skácela a mnohých iných básnikov. Vynikal v klasickom repertoári a spájal rétorickú kultúru s hlbokým emocionálnym ponorom. Jeho postavy niesli znaky vnútornej autority, etickej pevnosti a civilnej dôstojnosti.

Poznáme ho ako výborného recitátora, znalca Hviezdoslavovej poézie, exceloval vo Vergiliovej Eneide i v Homérovom epose Ílias a Odysseia. Disponuje výbornou artikuláciou a schopnosťou presne vystihnúť významové i emocionálne nuansy textu. Zvrchovaný rozprávač či psychologicky náročná postava – vo všetkých týchto polohách je príkladom vrcholnej kultúry hovoreného slova a profesionálnej hereckej precíznosti.

Patrí k najvýraznejším a najosobitejším osobnostiam slovenského herectva. Jeho umelecký profil sa vyznačuje mimoriadnou autenticitou, hlbokým ľudským rozmerom a schopnosťou spojiť tragické a komické polohy do jedinečného hereckého výrazu. V rozhlasovom archíve zanechal viac ako tisícdvesto zvukových stôp. Často vystupoval v postavách „malého človeka v konfrontácii s veľkým svetom“, jeho herectvo bolo pravdivé, pokorné a zároveň umelecky výnimočné.

Jeho umelecký prejav sa vyznačuje silnou dramatickou energiou výraznou hlasovou identitou. Exceloval v postavách mužov postavených pred zásadné morálne a existenciálne rozhodnutia, vedel vyjadriť vnútorný konflikt, jeho prejav bol dôstojný, patetický v pozitívnom zmysle, no zároveň ľudsky presvedčivý. Nech recitoval Kostrovu Ave Evu, Rúfusa, alebo hral v Polnočnej omši z roku 1960, vždy išlo o koncentrovanú čistú podobu hlasového herectva – silného a sugestívneho.

Patrí k rekordérom v počte zvukových stôp v archíve Slovenského rozhlasu sa objavuje v takmer päťtisíc záznamoch. Jeden z vrcholných predstaviteľov našej hereckej kultúry 20. storočia sa vyznačoval mimoriadnou kultivovanosťou prejavu, hlbokou znalosťou textu a výnimočnou schopnosťou premeniť literárny jazyk na živý, dramaticky účinný výraz. Mann, Tolstoj, Balzac, Goethe, Shakespeare či Kukučín – Machata nepotreboval veľké gestá, aby bol v interpretácii velikánov presvedčivý, sám bol stelesnením podstaty rozhlasovej dramatickej tvorby.

Herec, režisér, autor a riaditeľ Staromestského divadla a tribún Nežnej revolúcie v Košiciach. Patril medzi najzaujímavejšie, najcharizmatickejšie a možno povedať emblémové hlasy košického rozhlasového štúdia. Jeho výnimočný hlas znel v 160 rozhlasových hrách a ďalších vyše päťsto rozhlasových umeleckých reláciách (poviedkach, pásmach, poéziách) takmer tridsať rokov. Za všetky spomeňme aspoň hru Karola Horáka Ucho z roku 1985, ktorá vyhrala Festival rozhlasovej hry v Piešťanoch, či jeho poslednú rozhlasovú hru – autorský projekt Carantena z roku 2006.

Rozhlas predstavuje jednu z kľúčových oblastí hercovej tvorby. Dlhoročný člen Rozhlasového hereckého súboru má ľahko rozpoznateľný hlas s typickou dikciou a čistou, dnes už ojedinelou spisovnou slovenčinou. Profiloval sa ako elitný interpret poézie. Vynikal v práci s významom slova, dokázal diferencovať postavy a udržať dramatické napätie aj v rozsiahlych textoch. Jeho interpretácia je analytická, no zároveň emočne účinná. Vynikal aj ako rozprávač a interpret epických diel, na konte má desiatky čítaní na pokračovanie, literárnych pásiem a dokumentárnych relácií.

So svojím hlbokým hlasom, výraznou dikciou a výnimočnou schopnosťou práce s veršom i prózou sa stal už v prvej polovici 20. storočia jedným z pilierov rozhlasového herectva. Ako majster umeleckého prednesu spájal jazykovú kultúru, intelekt a emocionálnu hĺbku. Za ikonické sa považujú jeho interpretácia Shakespearovho Kráľa Leara, Hollého Svätopluk v jeho podaní, alebo aj početné spracovania Hviezdoslavovej tvorby. Jeho meno sa stalo synonymom legendárnej Poézie na vlnách rozhlasu a bol aj pedagógom, ktorý formoval celé generácie hercov.