Dvojica, ktorá priniesla do slovenského éteru v rozhlasových Variáciách a v relácii Humorikon sviežu, civilnú konverzáciu s jemne ironickým podtónom. Pokojný hlas Eleny Vacvalovej, jej empatický prejav a pohotová glosa Olivera Andrásyho definovali najmä 80. roky a začiatok 90. rokov. V ich dialógoch sa harmonicky spájala každodennosť s reakciou na spoločenské zmeny.

Hlas Borisa Filana je synonymom rozhlasového rozprávačstva – pokojný, s jemnou iróniou a filozofickým nadhľadom. Od konca 90. rokov až po súčasnosť ponúka vo svojej rozhlasovej Pálenici rozhovory s výnimočnými hosťami a príbehy, ktoré prepájajú cestovanie, všedný život z nevšedného uhla pohľadu a humor. Jeho prejav pôsobí ako dôverný rozhovor s priateľom. Vyvoláva pocit pokoja a podnecuje zvedavosť s túžbou spoznávať a pochopiť svet.

Už vyše 20 rokov sa spoločne ozývajú z éteru Rádia_FM každý piatok po 18:00 hod. Glosujú aktuálne dianie (nielen) na hudobnej scéne a dokážu sa zamyslieť nad súvislosťami, ktoré na prvý pohľad niekedy nedávajú zmysel. Baláž & Hubinák - Čokoľvek, čo nečakáte.

Aktéri relácie Ma-ra-tón - týždenníka úsmevného slova a populárnej hudby z košického rozhlasového štúdia, jednej z najobľúbenejších rozhlasových relácií svojich čias. Jána Kada (vlastným menom Dudru), ktorý bol jedným z mála rozhlasových hercov, ktorí sa hereckému povolaniu nevenovali profesionálne a bol úspešným kardiológom, v roku 1966 obsadil do Ma-ra-tónu režisér Martin Hruška a spolu s Petrom Gažom, dlhoročným členom činohry Štátneho divadla Košice, v sedemdesiatych, a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa k tejto dvojici pridala herečka Štátneho divadla Košice Elena Kleisová.

Legendárna dvojica, ktorá vedela rozosmiať všetky generácie. Sedemdesiate a osemdesiate roky zneli ich tempom a humorom. Dominovali najmä v reláciách Samoobsluha zábavy, Echorádio, Hostinec pod gaštanom a v silvestrovských programoch. Veľkú obľubu si u poslucháčov získali aj ako dvaja gazdovia svojím situačným, ľuďom blízkym humorom a hereckým nasadením. Krajíčkov energický prejav kontrastoval s Hlaváčkovým pokojným humorom. Ich rozhlasové skeče boli plné rytmu, absurdity a vtipného zveličovania.

Ikonická dvojica, ktorej dialógy sa stali synonymom slovenského intelektuálneho humoru druhej polovice 20. storočia. Ich pokojný, správne načasovaný prejav kontrastoval s absurditou textov a presne načasovanou pointou. Pomáhali ľuďom, tým, že im svojím humorom pomáhali cítiť sa slobodne aj v časoch neslobody. Napriek tomu, že sa nikdy programovo nesnažili o satiru, ich humor v sebe obsahoval skrytý spoločenský komentár s jasným občianskym postojom.

Ako redaktor bol spolutvorcom obľúbeného rozhlasového cyklu Variácie, postupne sa vo svojej relácii Pod pyramídou vyformoval vo výrazný hlas politickej satiry, ktorý komentoval verejný priestor najmä v 90. rokoch počas obdobia mečiarizmu. Markovičov prejav bol ostrý, presný a nekompromisný, no zároveň inteligentne ironický. Jeho relácie prinášali odvahu pomenovať veci pravým menom.

Trojica, ktorá najprv v relácii Apropo a neskôr v Stredoslovákoch priniesla do éteru ostrú, aktuálnu a intelektuálnu satiru prelomu 80. a 90. rokov. Ich hlasy vnášali do rozhlasového vysielania novú energiu reagujúc na spoločenské zmeny a novú politickú realitu v reálnom čase. Kombinácia humoru a kritiky vytvárala silný generačný odkaz. Poslucháč si ich spája s obdobím transformácie a boja o slobodu slova.

Autorská trojica, ktorá spojila humor, hudbu a satiru do jedinečného rozhlasového aj televízneho prejavu. Najvýraznejší vplyv mali a najväčšej poslucháčskej obľube sa tešili v 80. a 90. rokoch, keď ich tvorba v relácii Apropo s nadhľadom reflektovala spoločenské zmeny. Autorský a hudobný cit Jara Filipa dopĺňal hereckú energiu Mira Nogu a Štefana Skrúcaného, v spoločnej tvorbe evokovali pocit hravej inteligencie a tvorivej slobody.

Obľúbený rozhlasový redaktor zábavných programov a zároveň zakladateľ a duša Radošinského naivného divadla, ktorého hry tvoria rodinné striebro rozhlasového archívu. Jeho hlas je pokojný, láskavý a hlboko ľudský, nesúci dedinskú múdrosť, aj humor. Od sedemdesiatych rokov až po súčasnosť je poslom dobrých i horších správ o našom národe i ľuďoch, ktorí ho tvoria. V poslucháčovi vyvoláva pocit domova, tradície, jemnej melanchólie a veľkej ľudskej spolupatričnosti.