Dynamický a citlivý portrét pápeža Františka stavia na jednoduchom, no účinnom princípe: nehovorí o ňom „zvonku“, ale necháva prehovoriť ľudí, ktorých osobne prekvapil a zasiahol – od svetoznámeho tenora Andreu Bocelliho cez novinárov a duchovných až po migrantov či obyčajné rodiny – a práve tento kontrast dáva filmu ľudský rozmer. V ich príbehoch sa zrkadlí Františkov dôraz na blízkosť k zraniteľným a jeho gestá, ktoré často obchádzajú protokol a menia atmosféru stretnutia na niečo osobné a výnimočné. Tieto momenty ukazujú, prečo bol pápež František pre mnohých symbolom neskonalého súcitu aj odvahy vstupovať do ťažkých tém.