Film preniká do života obyvateľov jednej staronovej bratislavskej štvrte. Fragmenty lokálnych príbehov obyvateľov štvrte s príznačným názvom Vtáčnik sa miešajú so spomienkami režisérky Evy na detstvo, keď bol malý kopec Vtáčnik na okraji Bratislavy ešte pokrytý historickými vinohradmi Márie Terézie a lesom. Dnešnou realitou sú žeriavy, bagre a stále pribúdajúce nové domy. Vo svojom filme spoznáva jeho súčasných obyvateľov a zisťuje, že každý z nich žije a sníva trochu odlišnú verziu tohto charizmatického miesta. Aj keď žijú na jednom kopci, nedokážu sa stretnúť, aby spoločne nastavili limity výstavbe, ktorá bezohľadne a závratnou rýchlosťou pretvára ich domov na nepoznanie.