Pracovitá, strohá a vo svojich činoch pevne presvedčená o vlastnej pravde si ide zdravotná sestra, Hana Kučerová, tvrdo za svojím. Názory iných nereflektuje, na názor iných sa nepýta. Ona predsa vie, čo je pre ostatných dobré. Medzi kolegami a susedmi tak, prirodzene, nie je príliš obľúbená. Kolegyne v nemocnici odsudzujú Hankin príkry prístup k pacientom, ona zas neschvaľuje ich ochotu nadväzovať intímne vzťahy s lekármi. V takom napätom prostredí sa primár Vaculík snaží zachovať medzi sestrami na oddelení aspoň čiastočný mier a vytvoriť pre pacientov potrebný pokoj. Pre Vaculíka je pacient na prvom mieste. Lenže tak ako on, pravdepodobne aj všetci okolo neho majú svoje tajomstvá a motivácie, v ktorých nie je ľahké orientovať sa. Ako rozhodnúť o tom, čo je pravda a čo lož, keď fakty nehovoria jednoznačne, a jediné, čo máme k dispozícii, sú naše pocity a domnienky? Aké jednoduché je súdiť veci podľa toho, ako vyzerajú v našich očiach, a nie podľa toho, aké naozaj sú? A kam až vlastne siaha prezumpcia neviny?