Inscenované procesy sa netýkali iba exponovaných postáv, ktorých mená sa týmto nezmazateľne vryli do dejín ako Milada Horáková, Heliodor Píka, Rudolf Slánsky, Vladimír Clementis... Kým v monsterprocesoch si medzi sebou navzájom vybavovali účty samotní komunisti, v občianskych procesoch sa kruto pomstili, umlčovali odporcov a kritikov totalitného režimu. Jedným z vykonštruovaných občianskych súdnych procesov je menej známy prípad Valérie Matulayovej. Či už išlo o justičné vraždy, alebo obdobné justičné zločiny, netýkali sa len konkrétnych mien, ktoré orgány ŠtB privádzali pred vopred rozhodnutý súdny tribunál. S dôkladnou precíznosťou týchto orgánov boli cielene ničené aj životy ich najbližších a nakoniec i celých rodín. Na pozadí veľkolepého monsterprocesu s Vladimírom Clementisom, súdeného v rámci procesu s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho, sa potichu otvárajú príbehy nevinných a prehliadaných ľudí, ktorých režim neoprávnene zomlel - manželky, manželia, súrodenci, rodičia... dokonca sa neštítili siahnuť ani na deti. Cenným svedectvom o praktikách ŠtB je rozprávanie Jany Schillerovej Horváthovej, dcéry diplomata Ivana Horvátha.