Je tu ďalší diel „Andrea za hranicou“. Blížime sa do polovice nášho mesačného čínského dobrodružstva. Posledných pár dní trávime vo veľmi nevšednej, zastrčenej časti južnej Číny, takzvanej oblasti mnohonárodnostných menšín. Čo dedina, to iný kmeň, iný jazyk. V obci "Zaoxin" pre nás miestni pripravili folklórne vystúpenie, do ktorého sa zapojí samozrejme aj Andrea. V tejto dedine ostaneme aj na noc. Prespíme v dome jednej milej rodiny, ktorá s tým súhlasila. Pri spoločnej večeri sa ich pokúsime aj trochu vyspovedať, aby sme sa dozvedeli detaily z ich bežného života. Folklóru už bolo tak akurát. Napriek tomu, že táto rodina nemá na rozdávanie, podelila sa s nami o všetko, len aby nás pohostila. Krásna to vlastnosť všetkých chudobných ľudí na svete. Noc v rodinnej izbičke máme za sebou. Aj keď sme sa nevyspali najlepšie, musíme nabrať silu. Hneď ráno nás miestni opäť berú do hôr. Stúpam a premýšľame, čo by nás tu ešte mohlo prekvapiť. Ryžu sme už zbierali v minulej časti a nič iné tu nevidíme?! Žeby nám dali presádzať ryžu na vedľajšie políčko? To je totiž na týchto terasách bežný postup. Štepením sa ryža vlastne rozmnožuje. Miestni ale vypúšťajú vodu a chichúňajú sa. Vo vode medzi ryžou chovajú ryby! Neveríme vlastným očiam. Čo ľudia nevymyslia? Chutné ryby dnes na obed ale nebudem mať. V dedine totiž chystajú čosi oveľa originálnejšie. Najprv letovacou lampou opečieme kožu, potom porcujeme, pridáme trošku zeleniny, korenia, čili papričiek a začína sa to podobať na normálne jedlo. Už sa nám zbiehajú slinky. Na obed máme myši, poľné myši! Dobru chuť. , Je tu ďalší diel „Andrea za hranicou“. Blížime sa do polovice nášho mesačného čínského dobrodružstva. Posledných pár dní trávime vo veľmi nevšednej, zastrčenej časti južnej Číny, takzvanej oblasti mnohonárodnostných menšín. Čo dedina, to iný kmeň, iný jazyk. V obci "Zaoxin" pre nás miestni pripravili folklórne vystúpenie, do ktorého sa zapojí samozrejme aj Andrea. V tejto dedine ostaneme aj na noc. Prespíme v dome jednej milej rodiny, ktorá s tým súhlasila. Pri spoločnej večeri sa ich pokúsime aj trochu vyspovedať, aby sme sa dozvedeli detaily z ich bežného života. Folklóru už bolo tak akurát. Napriek tomu, že táto rodina nemá na rozdávanie, podelila sa s nami o všetko, len aby nás pohostila. Krásna to vlastnosť všetkých chudobných ľudí na svete. Noc v rodinnej izbičke máme za sebou. Aj keď sme sa nevyspali najlepšie, musíme nabrať silu. Hneď ráno nás miestni opäť berú do hôr. Stúpam a premýšľame, čo by nás tu ešte mohlo prekvapiť. Ryžu sme už zbierali v minulej časti a nič iné tu nevidíme?! Žeby nám dali presádzať ryžu na vedľajšie políčko? To je totiž na týchto terasách bežný postup. Štepením sa ryža vlastne rozmnožuje. Miestni ale vypúšťajú vodu a chichúňajú sa. Vo vode medzi ryžou chovajú ryby! Neveríme vlastným očiam. Čo ľudia nevymyslia? Chutné ryby dnes na obed ale nebudem mať. V dedine totiž chystajú čosi oveľa originálnejšie. Najprv letovacou lampou opečieme kožu, potom porcujeme, pridáme trošku zeleniny, korenia, čili papričiek a začína sa to podobať na normálne jedlo. Už sa nám zbiehajú slinky. Na obed máme myši, poľné myši! Dobru chuť.

Nedostupné v archíve

Mrzí nás to, ale z licenčných dôvodov titul nemôžeme sprístupniť v online archíve.