Púšť je hradba. Púšť je pevnosť. Púšť je hrad. Natabejci to vedeli, preto mnoho rokov kontrolovali severnú časť Kadidlovej cesty, smerujúcej z južnej Arábie do Gazy a prechádzajúcej cez ich legendárne hlavné mesto - Petru. Natabejci boli nomádi. Púšť bola ich domovom. Dávala im istotu, ktorá rástla s každým ďalším metrom piesku a skál. Preto ju mali tak veľmi radi. Boli odborníci na prežitie v tejto vyprahnutej krajine. Je to ich základná črta. Bohatí nomádi sa začali postupne usádzať. Hoci si vytvorili kráľovstvo, kráľom bol vždy púštny šejk, aj keď sídlil medzi múrmi mesta. Už starovekí historici žasli nad zvláštnou demokratickou monarchiou, ktorú charakterizoval pocit spolupatričnosti pod beduínskym stanom. Moc natabejských kráľov vyvrcholila medzi prvým storočím minulého a prvými päťdesiatimi rokmi nášho letopočtu. , Púšť je hradba. Púšť je pevnosť. Púšť je hrad. Natabejci to vedeli, preto mnoho rokov kontrolovali severnú časť Kadidlovej cesty, smerujúcej z južnej Arábie do Gazy a prechádzajúcej cez ich legendárne hlavné mesto - Petru. Natabejci boli nomádi. Púšť bola ich domovom. Dávala im istotu, ktorá rástla s každým ďalším metrom piesku a skál. Preto ju mali tak veľmi radi. Boli odborníci na prežitie v tejto vyprahnutej krajine. Je to ich základná črta. Bohatí nomádi sa začali postupne usádzať. Hoci si vytvorili kráľovstvo, kráľom bol vždy púštny šejk, aj keď sídlil medzi múrmi mesta. Už starovekí historici žasli nad zvláštnou demokratickou monarchiou, ktorú charakterizoval pocit spolupatričnosti pod beduínskym stanom. Moc natabejských kráľov vyvrcholila medzi prvým storočím minulého a prvými päťdesiatimi rokmi nášho letopočtu.

Nedostupné v archíve

Mrzí nás to, ale z licenčných dôvodov titul nemôžeme sprístupniť v online archíve.