Je to ako utopická vízia v bielom. Obmývaná morom a postavená na piesku. Minister kolónií Winston Churchill zodpovedal za britské pôsobenie v Palestíne. Keď architekti začali plánovať nové mesto, údajne cez cigarový dym precedil: "Toto asi nepôjde." Všade, kam oko dovidelo, bol piesok, samý piesok. Na súvislom páse piesku na brehu Stredozemného mora severne od prístavu Jafa si urbanista Patrick Gedes predstavil budúcu metropolu v európskom štýle s vilami a elegantnými bulvármi. Krajina, ktorá sa mala neskôr volať Izrael, potrebovala domovy pre tisíce prisťahovalcov, hľadajúcich nový život. Budovy boli stabilné vďaka tomu, že stáli na pilótach. Priestor medzi domami ostal prírode. Vysadili tam desaťtisíce stromov, ktoré mali spevniť pohyblivé podložie. Tam, kde boli kedysi pieskové duny, stojí dnes moderné mesto: Tel Aviv.

Nedostupné v archíve

Mrzí nás to, ale z licenčných dôvodov titul nemôžeme sprístupniť v online archíve.