Ten, kto prežil, na to do smrti nezabudne. Lebo neprežil iba raz. Prvýkrát prežil, keď umreli ostatní. K tým, čo prežili, patril aj židovský dejepisec Flavius Jozefus. V boji medzi Židmi a Rimanmi bol obrancom pevnosti. Keď sa už všetko zdalo stratené, uväznení obrancovia sa začali navzájom zabíjať, aby nik nepadol do rúk Rimanov. Prežili len dvaja, jedným z nich bol Flavius Jozefus. Rimania mu dovolili stať sa dejepiscom a napísať dejiny Židovskej vojny. Pri písaní natrafil na príbeh, ktorý sa - až na záver - úplne podobal na jeho zážitok. Bol to príbeh Masady. Masada je veľký kamenný útes nad Mŕtvym morom s plošinou, na ktorej vybudovali pevnosť. Pripomína obrovský balvan, ktorý ostal na mieste, z ktorého sa dávno stiahli vody Mŕtveho mora. Podľa Flavia Jozefa pevnosť postavil júdsky kráľ Herodes.Ten ju dal vybudovať na obranu pred dvoma hrozbami. Jednou bola prevaha Židov, ktorí by ho mohli poraziť a vrátiť moc svojim starým kráľom. Druhou, oveľa nebezpečnejšou, bola egyptská kráľovná Kleopatra, ktorá otvorene naliehala na Antónia, aby dal Herodesa zavraždiť a Judeu daroval jej. Masada bola teda plod strachu pred prenasledovaním. Paranoja vytesaná do kameňa. Orlie hniezdo na vrchole brala. Nedobytná pevnosť na okraji ríše.

Nedostupné v archíve

Mrzí nás to, ale z licenčných dôvodov titul nemôžeme sprístupniť v online archíve.