Už stredoveké kroniky vznikali na objednávku panovníkov za účelom zdôvodnenia dynastických nárokov na moc. Od začiatku 19. storočia sa písanie historických prác o národných dejinách stalo dôležitou súčasťou legitimizácie každého moderného štátu a všetkých národných hnutí. História sa stala nástrojom pre presadzovanie politických cieľov, podporovanie a legitimizáciu režimov, ospravedlnenie konfliktov a vojen. Úlohou vedeckého výskumu dejín je však s maximálnou mierou objektivity skúmať minulé udalosti a vysvetľovať ich príčiny a dôsledky. O postavení histórie ako vedy, ale aj ako „slúžky politiky“ budeme hovoriť v dvoch dieloch cyklu SK_Dejiny.…viac
Späť
SK DEJINY
Populárno-náučná diskusia o objavovaní zlomových okamihov našich dejín.…viac
História – veda v službách ideológie a politiky?
Pomoc
Nahláste nám chybu v prehrávači.
Naposledy odvysielané:
-
Voľby po Slovensky v 20. storočí (Repríza)
Na začiatku 20. storočia bolo v mnohých krajinách veľkou politicko-spoločenskou témou zavedenie volebného práva pre ženy. Túto požiadavku predkladali ženské a feministické organizácie vo svete a stala sa agendou aj niektorých politických strán. Na začiatku storočia mali totiž ženy volebné právo len na Novom Zélande a vo Fínsku. Diskusia na túto tému sa rozprúdila aj v Uhorsku a čoraz častejšie sa objavovala aj v uhorskom parlamente.
Odvysielané: 25. 10. 2026, 13:00
