Rómovia sú trvalou súčasťou našej kultúrnej a národnostnej mapy zhruba od 15. storočia. Prevažnú väčšinu našich spoločných dejín tvorilo úsilie priviesť ich k spôsobu života majority. Hlboko bola zakorenená predstava, že vzájomné komplikované vzťahy vyrieši ich prevýchova a asimilácia. Nariadenia, perzekúcie ani sociálne experimenty konštruktívne riešenia neprinášali. Podoby spolužitia Rómov s väčšinovým obyvateľstvom však malo rozmanité podoby. Medzi niektorými rómskymi komunitami a majoritou existovali pevné väzby založené na vzájomnom rešpekte. Od 20. storočia stúpal počet zástancov názoru, že integrácia Rómov do spoločnosti môže byť úspešná len pri uznaní ich kultúrnej a etnickej identity. O Rómoch sa v minulosti veľa písalo, robili sa rôzne demografické či etnografické výskumy. Ich autori pochádzali takmer bez výnimky z majority. V roku 1991 boli Rómovia uznaní za národnostnú menšinu. Jej predstavitelia sa dnes usilujú pestovať a prezentovať vlastný jazyk, kultúru, umenie, tradície a literatúru. Naskytá sa tak možnosť konfrontovať obraz utvorený majoritou s tým, ako sa vidia Rómovia. V troch dieloch diskusného cyklu SK Dejiny budeme hovoriť o Rómoch a majorite v našich dejinách.…viac
Späť
SK DEJINY
Populárno-náučná diskusia o objavovaní zlomových okamihov našich dejín.…viac
Rómska kultúra a umenie
Pomoc
Nahláste nám chybu v prehrávači.
Naposledy odvysielané:
-
Voľby po Slovensky v 20. storočí (Repríza)
Na začiatku 20. storočia bolo v mnohých krajinách veľkou politicko-spoločenskou témou zavedenie volebného práva pre ženy. Túto požiadavku predkladali ženské a feministické organizácie vo svete a stala sa agendou aj niektorých politických strán. Na začiatku storočia mali totiž ženy volebné právo len na Novom Zélande a vo Fínsku. Diskusia na túto tému sa rozprúdila aj v Uhorsku a čoraz častejšie sa objavovala aj v uhorskom parlamente.
Odvysielané: 25. 10. 2026, 13:00