Včera komunista, dnes kresťan, najlepšie katolík... Dlhé roky žil tak, že v piatok išiel na komunistickú schôdzu a v nedeľu do kostola. Najlepšie do susednej dediny, kde ho tak dobre nepoznali... Duchovné potreby sú pre človeka esenciálne, nemôže bez ich naplnenia viesť spokojný a šťastný život. Odborník na ľudskú dušu by povedal, že ani zdravý. A tak po páde komunizmu nastalo akoby hromadné osvietenie. S príchodom náboženskej slobody a vierovyznania ľudia začali hľadať cestu k duchovnému životu. Ide o klasický moment, keď sa zo vzorného komunistu stal zrazu vzorný kresťan, čo leží v žalúdku najmä prenasledovaným a kvôli tomu aj perzekvovaným veriacim. November 89 znamenal koniec povinnej viery v lepšie zajtrajšky pod červenou hviezdou. Režimom vyhladovanú dušu potreboval nakŕmiť takmer každý. A menu bolo bohaté. Okrem tradičného náboženstva, na ktorom boli odchované predošlé generácie, bola v ponuke široká škála exotických bohov, bôžikov, energií, bytostí, mocností či prírodných síl. Každý si mohol vybrať duchovnú potravu podľa svojej chuti a svoju vieru kedykoľvek a kdekoľvek slobodne prejaviť.