Stopäťdesiat rokov trvania renesancie na našom území akoby symbolicky vymedzovali dve veľké bitky, v ktorých sa hralo aj o kultúrnu budúcnosť Európy – najprv v tej v roku 1526, keď sa v bitke pri Moháči otvorili dvere do Európy pre islamizáciu, a potom keď ich v roku 1683 pri Viedni Európa znova zabuchla. Obdobie medzi týmito dvoma medzníkmi bolo v Uhorsku poznačené stavovskými povstaniami, ktoré vyplývali jednak z odporu uhorskej šľachty proti centralistickej politike Habsburgovcov a jednak zo snahy dosiahnuť rovnoprávnosť protestantov s katolíkmi a slobodu vierovyznania... Napriek tomu, že väčšina miest svoj postoj k cisárskemu dvoru menila podľa potrieb, dve mestá zostali politicky, nábožensky a kultúrne stabilné : Bratislava, centrum politického diania a Trnava ako stredisko náboženského života krajiny. Keďže obe boli oporou dvora i cirkvi, stali sa významnými strediskami nastupujúceho barokového umenia.