Walter prežil šesť rokov svojej mladosti tak, že tajil pred kamarátmi a spolužiakmi stav svojich nôh. Zarastené zahnisané nechty mu spôsobovali obrovské bolesti, nohy krvácali a rany zapáchali. Keď sa konečne dostal na podológiu, musel absolvovať ošetrenie nôh dvakrát do týždňa počas pol roka. Zlepšenie stavu a kontakt so skúseným podológom Martinom ho priviedol až k rozhodnutiu, že sa sám začne venovať tejto profesii a bude tiež pomáhať ľuďom.