Manželia Eva a Ján sú päťdesiatnici a ich rodičia boli evanjelickí farári. Majú dve deti, gymnazistku Emu a vysokoškoláka Jakuba, ktorý študuje maliarstvo. Žijú v Modre, kde už sami deväť rokov pôsobia ako evanjelickí farári. Sú otvorení v názoroch, slobodní v myslení, vzdelaní a sčítaní. V živote, aj v pastorácii. Pani Eva externe učí aj na evanjelickej bohosloveckej fakulte, kde sa s manželom zoznámili. Okrem práce v cirkevnom zbore vedie celocirkevné Spoločenstvo evanjelických žien. Pán farár Ján pôsobí možno trocha asketicky, lebo je väčší introvert ako jeho manželka, veľa športuje, robí vysokohorskú turistiku a ferraty, venuje sa záhrade, bylinkárstvu, mieša rôzne sirupy a rád hrá na gitare. Služby Božie organizuje aj v Malých Karpatoch a pred pandémiou pravidelne usporadúval na evanjelickej fare sobotňajšie diskusné raňajkové stretnutia mužov. V súčasnosti pripravuje online zamyslenia s názvom Hovory z fary. Takže práce majú naozaj dosť. No žiť a vyrastať na fare je iné, ako žiť v bežnej rodine. Ste všetkým na očiach a očakáva sa od vás iné správanie ako u obyčajných ľudí. Navyše ženy farárky majú veľa povinností v rôznom čase a preto je niekedy dosť náročné zladiť svoju profesiu s rodinou a starostlivosťou o domácnosť. V čom sa teda ich život líši a v čom je podobný iným rodinám sa dozviete z ďalšej časti našej Famílie.…viac
Família - Sklenené steny
Naposledy odvysielané:
-
Família (20. 11. 2026)
Kristína a Dušan Hertelovci sa spoznali cez internetovú zoznamku. Do roka mali svadbu, lebo chceli to isté. V 25. týždni tehotenstva sa im zmenil svet: ich syn Vilko mal vrodenú bránicovú herniu, dieru v bránici, s ktorou prežívajú len štyri deti z desiatich. Vilko prežil. Prvé roky rodičia počúvali, že „to dobehne“. Dnes vedia, že nedobehne. Vilko má dnes sedem rokov a mentálne je na úrovni oveľa mladšieho dieťaťa. V Bratislave pre neho rodičia nenašli škôlku – päť špeciálnych škôlok ho odmietlo. V malom byte sa cítili ako vo väzení. Všetko okolo Vilka bolo na Kristíne, Dušan veľa pracoval a ich manželstvo prechádzalo krízou, ktorú začali riešiť terapiou. Keď našli škôlku na Myjave, predali byt a presťahovali sa na kopanice pri Brezovej pod Bradlom. Kristína hovorí, že ich život je ako chôdza po vode: väčšinu krokov stratia rovnováhu a len občas nájdu kamienok, o ktorý sa môžu oprieť.
Odvysielané: 20. 11. 2026, 20:10