Priestor na juh od stredného Dunaja hraničiaci s územím dnešného Slovenska tvoril v neskorej antike rímsku provinciu Panónia. Na severnom brehu sídlili prevažne germánsky hovoriace skupiny, ktoré Rimania nazývali „barbarmi“. Od konca 4. storočia n. l. začali kočovnícke zväzy z východných stepí vytláčať početné stredoeurópske populácie, ktoré boli nútené hľadať si nové sídla. K hraniciam rímskych provincií tak stále vo väčších počtoch prichádzali cudzí barbari. Tí však v konečnom dôsledku nepriniesli len deštrukciu, ale podnietili aj transformáciu rímskej civilizácie. Z tejto takzvanej „doby temna“ sa postupne formovali základy strednej Európy. O období, ktorému sa hovorí Veľké sťahovanie národov venujeme dva diely SK_Dejiny.