V tretej časti štvordielnej série budeme hovoriť o 27 rokoch z dejín Prešova nabitých udalosťami. Začneme situáciou v meste na konci prvej svetovej vojny. Práve v dňoch, keď bola v Prahe vyhlásená ČSR a Slováci sa k nej prihlásili Martinskou deklaráciou, v Prešove bola vzbura, rabovačka a následne masová poprava. Tejto udalosti sa niekedy hovorí druhé prešovské krvavé jatky. Po vojne sa nahromadili ďalšie problémy, napríklad v zdravotníctve. Po návrate vojakov z frontu sa šírili nákazlivé choroby ako brušný týfus, medzi deťmi osýpky. Mesto vydávalo vyhlášky a nariadenia, ktoré sa týkali hygieny a udržiavania čistoty verejných priestorov. Žila tu početná židovská komunita. Práve tu vzniklo v roku 1928 v bývalej vodnej bašte Kumšt židovské múzeum. Bolo prvým a do 90. rokov 20. storočia jediným židovským múzeom na území dnešného Slovenska.…viac
Späť
SK DEJINY
Populárno-náučná diskusia o objavovaní zlomových okamihov našich dejín.…viac
Prešov v rokoch 1918 až 1945
Pomoc
Nahláste nám chybu v prehrávači.
Naposledy odvysielané:
-
Slovensko a kolonizovaná Afrika
Aký vzdialený bol africký kontinent obyvateľom Slovenska v 18. či v 19. storočí? Zdá sa, že menej, ako si dnes predstavujeme. Rovnako ako iné európske štáty, aj habsburská monarchia mala v Afrike svoje plány a ambície. Jedným z kolonizátorov Afriky sa stal rodák z Vrbového, dobrodruh Móric Beňovský. Veľmi populárna postava našich dejín. Dôvody, prečo vycestovať do Afriky, boli neskôr už menej agresívne, ale nemenej dobrodružné. Najmä Egypt sa stal v 19. storočí častým cieľom prototuristov zo Slovenska. O svojich cestách nám zachovali dostatok správ.
Odvysielané: 05. 11. 2026, 22:00
