Cyklus dokumentov MANIFEST predstavuje kľúčových predstaviteľov a predstaviteľky slovenského výtvarného umenia od roku 1960 až po súčasnosť. Približuje progresívnu generáciu výtvarníkov, z ktorých mnohí boli súčasťou alternatívnej scény a dokázali radikálne ovplyvniť vývoj domáceho vizuálneho umenia – s presahmi od obrazu a objektu cez multimediálne prostredia až k akčným prejavom. V ich inšpiratívnej tvorbe sa vyskytujú tendencie súdobých medzinárodných prúdov /napr. neo-avantgardy, nového realizmu, pop artu, kinetického umenia, konceptuálneho umenia a i./ vďaka čomu zažívajú významný úspech nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Tento diel sa zameria na progresívneho výtvarníka Dezidera Tótha, Monogramistu T. D. Dezider Tóth, alebo Monogramista T.D (* 13. marec 1947, Výčapy-Opatovce) je slovenský výtvarník. V rokoch 1962 - 1966 študoval na ŠUP v Bratislave u prof. Rudolfa Filu a Štefana Schwartza a medzi rokmi 1966 - 1972 študoval u prof. Petra Matejku na VŠVU v Bratislave. Od roku 1991 do 2015 vyučoval na VŠVU a v roku 2002 bol menovaný profesorom intermediálnej tvorby na pražskej AVU. Od roku 2013 žije a tvorí v Brne. Od 70. rokov patrí k popredným predstaviteľom slovenského konceptuálneho umenia. Vo svojej tvorbe sa venuje umeniu akcie, inštaláciám, maľbe, objektu, minimalistickým intervenciám a tvorí tiež autorské knihy.[2] V roku 1970 sa zúčastnil I. otvoreného ateliéru Rudolfa Sikoru. „Nie som autor, som metafora,“ povedal o sebe Dezider Tóth.…viac
Manifest: Dezider Tóth (27. 09. 2020)
Naposledy odvysielané:
-
Jozef Jankovič (Repríza)
Jozef Jankovič (* 8. november 1937, Bratislava), je slovenský sochár, pedagóg a organizátor aktivít alternatívnej umeleckej scény v období socializmu, maliar a grafik. Študoval v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení (1956 - 1962), v ateliéri zakladateľa moderného slovenského sochárstva - profesora Jozefa Kostku. Je autorom mnohých najmä monumentálnych figurálnych reliéfov a plastík vo verejnom priestore. Patrí k predstaviteľom informelu, novej figurácie, a pop artu, niektorými teoretikmi je radený aj k postmoderným autorom. Jankovičov pamätník Obete varujú, ktorý vytvoril pre Banskú Bystricu, mal pohnutý osud. Počas normalizácie bol presunutý do obce Kalište, až v roku 2004 bol po mnohých ideologických, finančných a mocenských problémoch znova nainštalovaný na svojom pôvodnom mieste. Pamätník sa stal symbolom vyrovnávania sa slovenskej spoločnosti so svojou vlastnou minulosťou. V roku 1968 vyhral Jankovič významnú medzinárodnú prehliadku súčasného umenia Danuvius - Grand prix Danuvius v Bratislave. V roku 1983 mu bola vo Viedni udelená Herderova cena. V čase keď nemohol realizovať monumentálne skulptúry, venoval sa šperku a grafickým cyklom. Jozef Jankovič patrí k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku. Ako jediný slovenský sochár je zastúpený v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. pod holým nebom, v supermodernej štvrti La Defénse v Paríži. Socha V šľapajach otcov, ktorá je tu umiestnená kriticky sumarizuje slovenskú "hádavú" povahu.
Odvysielané: 13. 09. 2026, 15:30
