Magdaléna Cerovská emigrovala z komunistického Československa, aby mohla zrealizovať svoj sen - stať sa misionárkou. Netušila, že zakotví práve v Albánsku zdevastovanom diktatúrou, a vďaka svojej osobnej skúsenosti s totalitou bude schopná lepšie pochopiť ľudí, za ktorými ju posielajú... Do Albánska prišla v roku 1991, keď z neho utekali státisíce ľudí. Odvtedy je k dispozícii tým, čo v tejto "čiernej diere Európy" zostali a prežíva s nimi každodenné nádeje a sklamania, veľké ekonomické krízy aj malé pokroky. Časť z 800.000 betónových bunkrov, svedkov diktatúry, už symbolicky pochovali a vystavali nad nimi farebné bytovky. Albánsko sa rozbehlo po ceste demokracie a s nádejou hľadí do budúcnosti. Cesta zo zabudnutia je ťažká, ale sestra Magdaléna verí, že je možná. Jej kolega učiteľ Tonin jasne a jednoducho vystihol prínos s. Magdalény: „Tak ako my Albánci máme jednu sestru Matku Terezu, tak možno raz aj vy budete hrdí na to, že máte sestru Magdalénu.“ , Magdaléna Cerovská emigrovala z komunistického Československa, aby mohla zrealizovať svoj sen - stať sa misionárkou. Netušila, že zakotví práve v Albánsku zdevastovanom diktatúrou, a vďaka svojej osobnej skúsenosti s totalitou bude schopná lepšie pochopiť ľudí, za ktorými ju posielajú... Do Albánska prišla v roku 1991, keď z neho utekali státisíce ľudí. Odvtedy je k dispozícii tým, čo v tejto "čiernej diere Európy" zostali a prežíva s nimi každodenné nádeje a sklamania, veľké ekonomické krízy aj malé pokroky. Časť z 800.000 betónových bunkrov, svedkov diktatúry, už symbolicky pochovali a vystavali nad nimi farebné bytovky. Albánsko sa rozbehlo po ceste demokracie a s nádejou hľadí do budúcnosti. Cesta zo zabudnutia je ťažká, ale sestra Magdaléna verí, že je možná. Jej kolega učiteľ Tonin jasne a jednoducho vystihol prínos s. Magdalény: „Tak ako my Albánci máme jednu sestru Matku Terezu, tak možno raz aj vy budete hrdí na to, že máte sestru Magdalénu.“

Nedostupné v archíve

Mrzí nás to, ale z licenčných dôvodov titul nemôžeme sprístupniť v online archíve.