Treťou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia poviedky Jonáša Záborského s názvom Mrzutá. Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/ v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov.